Nebo

NEBO - ČO SA STANE vo chvíli, keď ZOMRIEME?

Podrobnosti

Kategória: Nebo

Vitajte, milí poslucháči, pri ďalšom pokračovaní spoločných zamyslení nad pravdami božieho Slova. Témou dnešného zamyslenia je: ČO SA STANE vo chvíli, keď ZOMRIEME? Cieľom nášho zamyslenie je, aby sme si uvedomili, že nádej večného života je podmienená vierou, ktorú vyznávame. 

Upozorňujeme poslucháčov, že niektoré myšlienky dnešnej úvahy sa nemusia stotožňovať s učením katolíckej cirkvi. Prezentujeme tu rôzne pohľady, ktoré majú jednotlivé cirkvi na problematiku existencie po smrti. Radi uvítame Váš osobný názor a diskusiu na túto tému.

Rozhovory o smrti nepatria medzi ľuďmi k najobľúbenejším témam, aj keď všetci, skôr, alebo neskôr zažijeme smrť na vlastnej koži. Väčšina z nás pozná smrť len z filmov a televízie. Len niektorí jednotlivci mali příležitost sprevádzať svojich najbližších v posledných okamihoch života. Väčšina pozostalých cíti v srdci prázdnotu a žiaľ. Každého určite zaujíma, čo sa stalo s dušou zomrelého? Pred každým človekom sú dve možnosti - večný život v nebi v Božej prítomnosti, alebo byť od Boha na veky odlúčený, teda tráviť večnosť v pekle. 

V našich predchádzajúcich reláciách sme hovorili o realite neba. Dnes zo zameriame na opačný pól večnej existencie a tou je realita pekla. Podľa ľudskej logiky je existencia pekla zdanlivo v rozpore s nekonečnú Božiu trpezlivosťou a jeho láskou. Problém s takým pohľadom je, že primárny zdroj informácií o vlastnostiach Boha ovplyvňuje naša ľudská podstata. Nerealistický pohľad na Boha znevažuje Jeho svätosť, spravodlivosť a bezchybnosť každého rozhodnutia, zámeru i konečného súdu. Sám spravodlivý Boh pripravil miesto večného ohňa diablovi, a všetkým, kto Satanovi svojím životom slúžia. Ježiš sám vyučoval o poslednom súde a pekle v zmysle reálneho miesta potrestanie bezbožných:

Matouš 13:40-42  A tedy jako sa sberá kúkoľ a páli ohňom, tak bude aj pri skonaní tohoto sveta: 41  Syn človeka pošle svojich anjelov, a vyberú z jeho kráľovstva všetky pohoršenia i tých, ktorí páchajú neprávosť, 42  a uvrhnú ich do ohnivej pece. Tam bude plač a škrípanie zubami.

Matouš 25:41  Potom povie aj tým po ľavici: Iďte odo mňa, zlorečení, do večného ohňa, pripraveného diablovi a jeho anjelom.

Jan 5:28-29  Nedivte sa tomu, lebo prijde hodina, v ktorú všetci, ktorí sú v hroboch, počujú jeho hlas, 29  a vyjdú tí, ktorí dobre činili, na vzkriesenie života, ale tí, ktorí zle robili, na vzkriesenie súdu.

Tam, kde nie je Boh je len zlo. Tí, ktorí skončia v pekle, stratia všetky požehnania, ktoré plynú z Božej prítomnosti. Richard Baxter, kazateľ , ktorý žil v 17.storočí o tomto napísal:

• Bezbožní prídu o slávnu osobnú dokonalosť, ktorú budú zažívať všetci v nebi.
• Bezbožní nebudú prežívať úžasný vzťah s Bohom a nebudú s ním mať žiadnu komunikáciu.
• Bezbožní prídu s konečnou platnosťou o všetky nádherné zaľúbenie od Boha.
• Bezbožní budú ochudobnení o požehnané obecenstvo s anjelmi a oslávenými svätými.
• Pri stretnutí s večným Bohom si bezbožní uvedomia, čo stratili tým, že odmietli Boha. To znamená, že :
• Nakoniec pochopia svoju hriešnosť, spoznajú vzácnosť neba, ktoré odmietli a stratili.
• Ich chápanie bude umocnené tak, že nielen pochopia, ale uveria, aké  postavenie v sláve neba stratili.
• Ich svedomie bude prebudené a pochopia ohavnosť všetkých hriechov, ktorých sa dopustili tým, že zavrhli evanjelium.
• Ich zatvrdnuté srdce nevery bude zlomené - ale bude opříliš neskoro, aby mohol byť ich večný údel zmenený.
• Spomenú si na každú príležitosť, keď mali príležitosť reagovať a prijať Kristovo spasenie, aj na to prečo sa od Božieho milosrdenstva odvrátili.
• Spomenú si na každé slovo o Bohu, všetky kázania, ktorá v živote počuli, na rady a modlitby rodičov, členov rodiny a priateľov, ktorí im evanjelium zvestovali a vyzývali ich, aby svoj život vydali Kristovi.
• Úplne zreteľne uvidia a bez najmenších pochybností spoznajú, že všetku zodpovednosť za stav, v ktorom sa práve nachádzajú, nemôžu zvaliť na nikoho iného, iba na seba.

Medzi ľuďmi existuje mnoho rôznych pohľadov na to, čo sa deje s človekom po smrti a tieto predstavy nie sú pre väčšinu vôbec ukľudňujúce.

Pozrime sa na základné pohľady cirkví a do Písma, aby sme získali dôveryhodné informácie:

 Protestantské cirkvi veria, že v okamihu smrti duch veriacich, naša ľudská identita, vstupuje do neba. Viera v nesmrteľnosť duše pomáha veriacim zmierniť ostrie bolesti zo straty blízkej osoby. Súčasne nás uisťuje, že veriaci má v už okamihu smrti obrovský zisk. 

Existujú dva falošné pohľady na to, čo sa stane s človekom, keď zomrie:

Neveriaci sú presvedčení, že smrťou všetko končí. Niektorí veriaci zastávajú presvedčenie, že duša spí v hrobe. Do tejto kategórie patria Adventisti siedmeho dňa, alebo Jehovovi svedkovia, ktorí učia, že spiaca duša je po smrti v stave bezvedomia, je úplne inertná, ako keby ani neexistovala, až do chvíle posledného súdu. Veriaci budú vzkriesení k večnému životu v nebi. Neveriaci síce vzkriesení budú tiež, ale ich trestom bude anihilácia - proste prestanú existovať.

V Biblii sa výraz "spánok" používa ako obrazný spôsob vyjadrenia pre smrť - pretože telo nebohého pripomína spiaceho človeka. Vo svojej podstate ide o ohľaduplnejší, alebo lepší spôsob vyjadrenia reality smrti. Písmo hovorí o tom, že naše telá zostávajú v hrobe - "kde spia" . Ale duša zosnulého je vo vedomej existencii v Božej prítomnosti!

 Všetci poznáme podobenstvo boháča a Lazára z ev. Lukáša 16:19-31   :
To, že ide o podobenstvo, ešte neznamená, že všetko zapísané nemusíme chápať doslovne, ale je potrebné, aby sme si uvedomili, že podobenstvo je posolstvom dôležitej pravdy.

Lukáš 16:19-31  A bol nejaký bohatý človek, ktorý sa obliekal v purpur a kment a žil každý deň v radosti a v prepychu. 20  A bol nejaký chudobný človek, menom Lazar, ktorý ležal pri jeho bráne vredovitý 21  a žiadal si nasýtiť sa omrvín, ktoré padaly so stola boháča. Ale ešte aj psi prichádzali a lízali jeho vredy. 22  A stalo sa, že chudobný človek zomrel a bol zanesený od anjelov do lona Abrahámovho. A zomrel aj boháč, a pochovali ho. 23  Potom v pekle, v mukách, pozdvihnul svoje oči a videl Abraháma zďaleka a Lazara v jeho lone. 24  Vtedy zavolal boháč a povedal: Otče Abraháme, zmiluj sa nado mnou a pošli Lazara, aby omočil koniec svojho prsta vo vode a ovlažil môj jazyk, lebo sa mučím v tomto plameni. 25  A Abrahám povedal: Dieťa, rozpamätaj sa, že si ty vzal svoje dobré vo svojom živote a Lazar podobne zlé; a tak teraz on sa tu teší, a ty sa mučíš. 26  A nad to nado všetko medzi nami a vami je upevnená veliká priepasť, aby tí, ktorí chcú prejsť odtiaľto k vám, nemohli, ani aby sa tí tamztade k nám nedostali. 27  A povedal im: Prosím ťa tedy, otče, žeby si ho poslal do domu môjho otca, 28  lebo mám päť bratov, nech im dôrazne svedčí, aby neprišli aj oni do tohoto miesta múk. 29  A Abrahám mu povedal: Majú Mojžiša a prorokov, nech tých počúvajú! 30  A on povedal: Nie, otče Abraháme, ale keby niekto z mŕtvych išiel k nim, budú činiť pokánie. 31  Na to mu povedal Abrahám: Ak nepočúvajú Mojžiša a prorokov, neuverili by, ani keby niekto vstal z mŕtvych.

Aj keď ide o podobenstvo, nemôžeme ho zľahčovať do tej miery, aby sme ho považovali za nepravdu. Sám Pán Ježiš nehovoril o spánku zosnulých, ale o živote. Napríklad lotrovi po pravici na kríži  povedal:

Lukáš 23:43 Ameň ti hovorím, dnes budeš so mnou v raji.

Jan 11:25   Ja som vzkriesenie i život; ten, kto verí vo mňa, aj keby zomrel, žiť bude.

Ďalej, udalosti opísané v knihe Zjavenia hovoria o verných v nebi, ktorí volajú k Bohu:

Zjevení Janovo 6:9-10  A keď otvoril piatu pečať, videl som pod oltárom duše zabitých pre slovo Božie a pre svedoctvo, ktoré mali. 10  A kričali veľkým hlasom a vraveli: Až dokedy, Samovládca, svätý a pravdivý, nesúdiš a nepomstíš našej krvi na tých, ktorí bývajú na zemi?

Pohľad, ktorý sa týka spoločenstva s Kristom v sláve bezprostredne po smrti má dve podoby - v okamihu smrti a po neskoršom vstupe do nebeského stavu.
Protestantské denominácie vyznávajú, že duše spasených ľudí sú v nebi. Katolícka, anglikánska a  pravoslávna cirkev, ako aj judaisti  zastávajú odlišný pohľad na to, čo sa deje bezprostredne po smrti človeka. Katolícky katechizmus učí, že veriaci v Krista nie sú plne ospravedlnení a posvätení, že očistec je miesto dočasného trestu, pretože Písmo učí:

Zjevení Janovo 21:27  A nevojde do neho nikdy nič obecného, a čo robí ohavnosť, alebo lož,…

Hoci takéto duše v očistci prežívajú isté utrpenie, napriek tomu ich napĺňa istota, že po tomto očistnom procese vstúpia do nebeskej blaženosti pred Božiu tvár. Dušiam v očistci je možné pomôcť príhovornou modlitbou.

A pretože väčšina ľudí je presvedčená, že nie sú takí hriešni a zlí, aby skončili v pekle, upokojujú sa nádejou, že ich dobré skutky im pomôžu dosiahnuť Božie ospravedlnenie aj bez viery. Nikto z ľudí však nie je schopný dosiahnuť dokonalosť vlastnými silami! Jediný človek, ktorý kedy žil na zemi a túto svätosť dosiahol, bol Ježiš Kristus. Jeho dokonalosť a život bez hriechu  je meradlom všetkej svätosti, ktorú spravodlivý nebeský Otec vyžaduje. Viera, že sme boli na kríži zástupne potrestaní pred spravodlivým trestom, nám dáva istotu, že sme už teraz svätí a spravodliví v Božích očiach. Bez tejto viery nie je možné  spasenie:

Jan 11:25  Ježiš jej povedal: Ja som vzkriesenie i život; ten, kto verí vo mňa, aj keby zomrel, žiť bude.

Římanům 4:5  Ale tomu, kto nerobí skutkov, ale verí na toho, ktorý ospravedlňuje bezbožného, počíta sa jeho viera za spravedlivosť.

Dovoľ, milý poslucháč, položiť Ti na záver kľúčovú otázku:
 Kde budeš, ku komu pôjdeš, až zomrieš?  Bude to nebo, alebo peklo? Na čom sa zakladá Tvoja viera? Boh pre človeka pripravil všetko na cestu do neba - skrze vieru a zástupnú smrť Pána Ježiša Krista. Každý z nás je zodpovedný za to, ako naloží s darom nevyčísliteľnej hodnoty. Každý z nás sa musí rozhodnúť, komu bude slúžiť. Nikto z nás nemá zaručenú nasledujúcu minútu života. Deň spasenie je práve teraz.

2 Korintským 6:2  Lebo hovorí: V príhodný čas som ťa počul a v deň spasenia som ti pomohol. Hľa, teraz je čas práve príhodný, hľa, teraz deň spasenia!

• Prechodné nebo I. časť
• NEBO - Čo naozaj môžeme vedieť o nebi?