Prečo potrebujem byť spasený?

V týchto zamysleniach sa často vraciame k základným otázkam, podstatným pravdám, k témam, ktoré sú pre kresťana najcennejšie, ako je Božia sláva a kríž Ježiša Krista. Ak správne pochopíme tieto základy, všetko ostatné nakoniec správne zapadne do mozaiky Božích právd. Ak si tieto základy zle vysvetlíme, nič nezapadne na svoje miesto a budeme mať v našom poznaní Boha zmätok.

Medzi najzásadnejšie otázky v tomto svetle patria tieto: Prečo vôbec potrebujem byť spasený? Od koho mám byť zachránený? Zachránený pred čím? V čom je môj problém? Ako Boh a Ježiš Kristus môže vyriešiť môj problém?

Tieto otázky vysvetľuje John Piper na základe textu Rimanom 3:23-26, kde apoštol Pavol hovorí:
Lebo všetci zhrešili a nemajú Božiu slávu.

Ospravedlňovaní sú zadarmo, jeho milosťou, vykúpením v Ježišovi Kristovi. Boh ho ustanovil za prostriedok zmierenia skrze jeho krv prostredníctvom viery. Tak Boh preukázal svoju spravodlivosť, keď prehliadol hriechy, ktoré boli spáchané už skôr, v čase Božej zhovievavosti, a aby ukázal svoju spravodlivosť v terajšom čase, takže sám je spravodlivý a ospravedlňuje toho, kto žije z Ježišovej viery.

Tento text predstavuje základné kresťanské pravdy, ktorým musí každý kresťan rozumieť.

„Boh ustanovil Ježiša Krista za prostriedok zmierenia." (Rim.3:25). Zmierenie znamená obeť, ktorá odstraňuje hnev. Takže Boží hnev vzal na seba Kristus, keď zomrel namiesto nás. Zmierenie znamená, že je odstránený Boží hnev nad nami, hoci si ho zaslúžime.

"Boh ustanovil Ježiša Krista za prostriedok zmierenia skrze jeho krv prostredníctvom viery.“ Takto sa prijíma dar s vierou. Na dare sa nepracuje.

„Tak Boh preukázal svoju spravodlivosť, keď prehliadol hriechy, ktoré boli spáchané už skôr, v čase Božej zhovievavosti, a aby ukázal svoju spravodlivosť v terajšom čase, takže sám je spravodlivý a ospravedlňuje toho, kto žije z Ježišovej viery.“ (Rim. 3:25-26).

Myslím, že v Biblii nie je dôležitejší odsek ako tento. Sú ďalšie podobné texty, ale tento je jedným z ústredných.

Prekliaty pre nás

Zamyslime sa na chvíľu nad touto skutočnosťou. Boh obetoval Krista ako zmierenie za hriechy človeka.
" Čo bolo nemožné Zákonu pre slabosť spôsobenú telom, to vykonal Boh, keď poslal svojho Syna v podobe hriešneho tela a pre hriech odsúdil hriech v tele." (Rim.8:3)

Čie boli hriechy? Moje. Čie bolo telo? Kristovo. To je úžasné tvrdenie. K odsúdeniu došlo na kríži. Čie odsúdenie? Moje. Čie telo bolo odsúdené? Nie moje. Toto je zmierenie. Zmierenie je odňatie odsúdenia zo mňa. Ako je to možné? Ako môže moje odsúdenie prejsť na Krista? Odsúdenie predsa patrí mne.

"Kristus nás vykúpil z kliatby zákona tým, že sa stal kliatbou za nás." (Gal.3:13)

Čie prekliatie? Božie prekliatie. Kristus je ten, kto naplnil Zákon. Naplniť Zákon bolo jeho poslaním. Ak podľa Zákona prekliatie patrí mne, pôvodcom tohto zákona je Boh. Ale Ježiš sa stal prekliatím namiesto mňa.

Takže hovoríme o obeti zmierenia. Neprekladajme to nejako inak. Neprekladajme to ako „odpykanie si viny“, čo jednoducho znamená "odstránenie viny". Neprekladajme to ako „živú obeť“, alebo „obetný dar“. Je to odstránenie odsúdenia a spravodlivého, svätého hnevu Všemohúceho Boha, ktoré patrí mne.

Nemáme Božiu slávu

Prečo to Boh musel urobiť práve takto? Prečo musel Kristus zomrieť, aby zmiernil Boží hnev?
Bolo to preto, „aby Boh preukázal svoju spravodlivosť." Kristus teda zomrel; Boh ho vybral, aby zomrel. Urobil to preto, aby ukázal Božiu spravodlivosť. Bola to vysoká cena za preukázanie spravodlivosti. Prečo však potreboval ukázať svoju spravodlivosť?

"Pretože Boh vo svojej božskej zhovievavosti prehliadol predchádzajúce hriechy." Prečo je napriek prehliadnutiu hriechu ešte potrebné preukázať spravodlivosť? Verš 23 hovorí o povahe hriechu: "Lebo všetci zhrešili a nemajú Božiu slávu."

Neviem, ako sa cítite v súvislosti s prepojením medzi hriechom a Božou slávou. "Všetci zhrešili a nemajú..." Doslovný význam tohto slova je "chýba im", "sú bez". V akom zmysle sme „bez“, čo nám chýba? List Rimanom 1:23 hovorí, že sme vymenili Božiu slávu za slávu stvorených vecí. Teda mali sme ju, bolo to najcennejšie, čo sme mohli mať. Keď boli Adam a Eva stvorení, Boh bol náš poklad. Milovali sme Boha, vážili sme si Boha, rešpektovali sme Boha; boli sme v úcte pred Bohom, klaňali sme sa Bohu, chválili sme Boha a oslavovali sme Boha. A potom sme slávu Boha zamenili za inú slávu.

A toto robíme všetci každý deň. Prijímame iné hodnoty, iné poklady, iné túžby, ktoré sú v našich srdciach oveľa silnejšie ako Boh. Vymenili sme Ho za niečo iné, a tak nám chýba Božia sláva. Už to nie je náš poklad, odhodili sme ho. A hriechom je všetko, čo týmto zahadzovaním robíme. Všetko, čím ukazuješ, že Boh nie je tvoj poklad, je hriech. Všetci sme teda zhrešili a chýba nám, zahodili sme ju, vymenili, ponížili, znevážili a pošliapavame nekonečnú hodnotu Božej slávy.

Vinník je oslobodený.

Prečo to spochybňuje Božiu spravodlivosť, keď prehliada takéto hriechy? Keď Boh, ako to robí pre všetok svoj ľud, prehliada hriechy a neodsudzuje hriešnikov, ktorí pošliapavajú jeho slávu a ponižujú jeho slávu každý jeden deň svojho života, vyzerá to tak, akoby si Boh myslel, že o nič nejde, že pošliapavať Božiu slávu nie je nič výnimočné.

Je to akoby sudca, ktorý má pred sebou vraha a násilníka hovoril: "Necháme to tak. Tentoraz si tú vraždu a násilnosť jednoducho nevšimneme." Všetci v súdnej sieni však povedia: "V žiadnom prípade! Nemôžete byť spravodlivým sudcom a povedať, že túto vec jednoducho prejdete bez povšimnutia."

Boh však vie, že by bol nespravodlivý, že by sa mýlil, keby so svojou slávou zaobchádzal, ako s bezcennosťou, že by mohol len tak prehliadnuť pošliapavanie svojej slávy vo svojom ľude. A on to tak nenecháva, ale posiela na svet svojho Syna, aby ukázal svoju spravodlivosť.

Ak rozumiete Listu Pavla Rimanom 3:23-26, tak to, čo sa stalo na kríži, bolo tým najzreteľnejším vyhlásením, aké si možno predstaviť: „Milujem svoju slávu.“ A práve v tomto okamihu obrany svojej slávy Boh umožnil spasiť hriešnikov: "aby bol spravodlivý a ospravedlnil toho, kto verí v Ježiša".

Nepredstaviteľné pre tých, ktorí si to nezaslúžia

V 17. kapitole Jánovho evanjelia Ježiš vyjadruje túto myšlienku:

"Otče, chcem, aby aj tí, ktorých si mi dal, boli so mnou tam, kde som ja; aby videli moju slávu, ktorú si mi dal, pretože si ma miloval ešte pred stvorením sveta.“ (Ján 17:24)

Chcem, aby ma videli - chcem, aby ma videli vzkrieseného, triumfujúceho, slávneho, všeobjímajúceho v mojej sláve, aby moja sláva zostala vyvýšená naveky a ich radosť by bola úplná.

A v centre tohto triumfu je kríž, ktorý to hriešnikom umožňuje. Boh hovorí: "Dal som svojho Syna, aby som ukázal svoju spravodlivosť. Moja spravodlivosť je moje neochvejné odhodlanie vždy a všade obhajovať nekonečnú hodnotu mojej slávy. A ak sa usilujem o záchranu hriešnikov, ktorí pošliapali moju slávu, čo rozhodne chcem, nebudem to robiť spôsobom, ktorý by spochybnil moju lásku k mojej sláve. Urobím preto niečo absolútne nepredstaviteľné. Svojho Syna zavesím na šibenicu, bude mučený a ponesie môj hnev, aby každému bolo jasné, že keď zachraňujem hriešnikov, nezametám pod koberec hriechy celého ľudstva, ktoré Ma znevažujú.