Prečo naše telá musia byť vzkriesené?

Prečo musia byť naše telá vzkriesené? To bola jedna z tém, o ktorej pastor John Piper rozpráva inšpirovaný myšlienkami Jonathana Edwardsa.

Kristovo dielo vykúpenia sa nielenže obnovuje, ale ďalej pokračuje v napĺňaní Božieho zámeru so svojím stvorením. Kristus nebol len prostriedkom nápravy alebo dodatkom toho, čo bolo stratené. Dejiny vykúpenia vrcholia krížom, ktorý je nielen prostriedkom obnovy, ale aj prostriedkom pokračovania obnovy. Kristus bol cieľom stvorenia, nie prostriedkom na dosiahnutie tohto cieľa. On nielenže obnovil cieľ, on bol cieľom.

A jeho vtelením, smrťou a zmŕtvychvstaním sa Božia sláva nanovo ukázala vo svojej najžiarivejšej a najplnšej dokonalosti. Kristus neprišiel, nezomrel a nevstal len preto, aby obnovil našu radosť v Bohu, ale aby sa stal našou radosťou v Bohu. Vtelený Boh sa nezjavil len preto, aby nám umožnil radovať sa v Bohu, ale aby sa stal stredobodom našej radosti v Bohu.

Rôznorodá vznešenosť

Jonathan Edwards vo svojej možno tretej najslávnejšej kázni –„Kristova vznešenosť“, nádherne zameral svoju pozornosť na evanjelium o Kristovej sláve. Kristova nádhera je v tejto kázni rozvinutá ohromujúcim spôsobom, aby ukázala, že keď Kristus dokonal svoje dielo, neumožnil nám len to, aby sme získali niečo, čo sme stratili, ale aby sme sa v tomto diele stali účastnými tejto slávy, o ktorej sme si kedysi mysleli, že ju vidíme, a teraz ju vidíme v plnosti.

Božiu slávu by sme nemohli spoznať bez zjavenia Boha v Kristovi. Jeho nádhera je zrejmá pri porovnaní zdanlivých protikladov. Sú to veci, ktoré sa v Kristovi prelínajú, a tak tvoria jeho nádheru:

• Jeho nekonečná vznešenosť a nekonečná blahosklonnosť
• Jeho nekonečná spravodlivosť a nekonečná milosť
• Jeho nekonečná sláva a najväčšia pokora
• Jeho nekonečný majestát a nepredstaviteľná miernosť
• Jeho najhlbšia úcta k Bohu a rovnosť s Bohom
• Nekonečná hodnota jeho dobroty a najväčšia trpezlivosť pri znášaní utrpenia
• Jeho úplná poslušnosť a neobmedzená vláda nad nebom a zemou
• Jeho absolútna zvrchovanosť a dokonalé podriadenie sa Bohu
• Jeho sebestačnosť a úplná dôvera a spoliehanie sa na Boha

Kristus, vtelená druhá osoba Trojice, Vykupiteľ, je plnosťou zjavenia Božej slávy. On nielenže nám umožnil opäť vidieť niečo minulé, ale stal sa tým, čo Boh chcel, aby sme videli od počiatku.

Najväčšia blaženosť

Keď sa v Žalme 16:11 píše: " Dávaš mi poznať cestu života, plnosť radosti v tvojej prítomnosti. Po tvojej pravici je večná blaženosť", starozákonní svätí túto blaženosť okúsili a bolo to nádherné - ale nemali ani potuchy, čo znamená tá plnosť . Nikto zo svätých nepoznal plnosť významu zasľúbenia, že po Božej pravici je večná blaženosť. Bolo potrebné Kristovo vtelenie a novozákonné zjavenie, aby sa ukázalo, že radosti po Božej pravici sú radosti Boha Otca v Bohu Synovi a radosti Boha Syna v Bohu Otcovi. Kristus neprišiel, nezomrel a nevstal z mŕtvych len preto, aby obnovil našu radosť v Bohu, ale aby sa stal našou radosťou v Bohu.

Kristus prišiel a Boh povedal: "Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie" (Mat. 3:17). Pod pojmom „plnosť radosti“ by sme si mali predstaviť nekonečnú záplavu radosti. My tie slová rýchlo prebehneme - "Toto je môj milovaný Syn, v ktorom sa ja - všemohúci Boh, celou svojou nekonečnou energiou a úplne teším a teším sa od večnosti. A teraz môžete vidieť, aká je moja radosť. Teraz môžete vidieť radosť, ktorá je po mojej pravici: moja radosť je radosť z môjho obrazu v mojom Synovi."

Zväzok, ktorý nás spája

To, čo spája Božie deti s ich Otcom na večnosť, je, že sa máme tešiť z Božieho Syna radosťou samotného Boha Otca. Ježiš v Jánovi 15: 11 povedal: "Toto som vám povedal, aby moja radosť bola vo vás a aby vaša radosť bola úplná." Takže teraz máme nielen Ježiša, ktorý sa modlí, aby sa láska Otca k Synovi stala našou láskou k Synovi, ale máme Ježiša, ktorý hovorí: "Moja radosť, moja radosť v Otcovi – je aj vo vás. Neexistuje iný spôsob, aby vaša radosť bola plná, než aby sa vaša radosť stala vašou radosťou v Bohu."

Takže Ježiš nám dáva radosť v Otcovi, ktorá je radosťou Syna v Otcovi, a naša radosť v Synovi je radosťou Otca v Synovi. A preto musíme mať nové vzkriesené telo, pretože inak by sme túto skúsenosť- mať Božiu radosť- neprežili.

Táto skúsenosť je taká úžasná, že toto "telo a krv nemôžu zdediť Božie kráľovstvo" (1.Kor.15:50). To neznamená, že nebudeme mať vzkriesené telo; znamená to, že toto naše fyzické telo nikdy nebude môcť byť účastné tejto skúsenosti.