Rádio LOGOS na Facebook-u

List Jakuba

Zdroje konfliktov

V minulých reláciách sme sa venovali praktickému rozboru textov Písma, ktoré by mali sprevádzať náš život. Prvá praktická lekcia mala názov ako krotiť zlý jazyk?, druhá bola na tému Slov múdrosti pre harmonické spolužitie. Dnes sa spoločne pozreme na Zdroje konfliktov a ako im predchádzať. Ako vždy, aj dnešná relácia bude plná biblických citátov, ktoré sú základom týchto relácií. Preto pripomíname, aby ste si pripravili pero, papier a priebežne si zapisujte verše a záverečné otázky na zamyslenie. Našou modlitbou je, aby sa naše spoločné chvíle stali poučením, posilou a požehnaním pre všetkých poslucháčov. Úvodom si vypočujme základný text pre dnešnú reláciu:

-------------------------------

Jakub 4:1-3  Odkiaľ sú medzi vami boje a odkiaľ zrážky? Či nie odtiaľ - z vašich žiadostí, ktoré bojujú vo vašich údoch? Túžobne žiadate, ale nemáte; vraždíte a horlíte, ale nemôžete dosiahnuť; máte zrážky a boje (medzi sebou) - ale (nič) nemáte, lebo neprosíte; prosíte, ale nedostávate, lebo zle prosíte, aby ste to premárnili na svoje žiadosti!

-------------------------------

Niekedy si veriaci idealizujú stav a vzťahy v prvotnej cirkvi, ale pokiaľ čítame listy jednotlivým zborom pozorne, uvidíme, že často išlo o ich napomínanie. Pamätajme však na to, že v minulosti, ani dnes, nie sú naše cirkve a zbory výkladnými skriňami svätých, ale len nemocniou hriešnikov, ktorým Boh odpustil. Ľudia sa za storočia veľmi nezmenili, preto je treba, aby sme sa sklonili pred Bohom, robili pokánie a prosili o múdrosť, ako riešit medziľudské problémy, ktoré nás sprevádzajú. Dnes sa spoločne pozrieme na zdroje konfliktov. Prvá časť 4. kapitoly, nás napomína, že:

1. kto hľadá spôsob ako vyriešiť konfliktnú situáciu, mal by najskôr skúmať svoje sebecké záujmy. (4:1-3) pokiaľ máte pocit, že sa dotýkam citlivej oblasti, vedzte, že Pán Ježiš sa našej prirodzenosti dotýka omnoho bolestivejšie. Nepristupuje k nám tak, aby nás nezranil, ale ako záchranár, ktorý riskuje vlastný život, aby nás zachránil. Podobne lékar nemôže brať ohľad len na to, či nás rana behom zákroku bude bolieť. Iste sami dávate prednosť lekárovi, ktorý vám poviepravdu, než toho, ktorý by vás miesto liečenia uisťoval, že je všetko v poriadku. Pán Ježiš je záchrancom našej duše a hovorí nám na rovinu, v akom nebezpečí sa nachádzame. Pokiaľ budete otvorení Jakubovej analýze medziľudských problémov, naše vzťahy sa s pomocou Božou môžeme dramaticky zmeniť k lepšiemu.

Jakub sa pýta, odkiaľ sa medzi vami berú spory, boje, sváry a vojny? Použiť výraz „vojna“ sa nám niektorým môže zdať ako príliš silné slovo, ale Jakub poukazuje na to, že práve obyčajné spory, hádky a boje vedú k vojnám. Účastníci všetkých vojen a konfliktov sú zas len ľudia. Jakub si na svoju otázku sám odpovedá: Či nie odtiaľ - z vašich žiadostí, ktoré bojujú vo vašich údoch?

Byť sám proti sebe je zdrojom každého vzťahového konfliktu. Príčinou každého sváru je ľudské sebectvo! Dvaja sebci sa do seba zahryznú a obviňujú jeden druhého; obaja sa stávajú zdrojom aj príčinou konfliktu. Keď sa postavíme na jednu či druhú stranu, konflikt sa ešte prehĺbi. Mnohí, ktorí ste v nejakom spore si teraz určite hovoríte, to je zjednodušovanie situácie, pretože kto nepozná pozadie konfliktnú situáciu nikdy nemôže pochopiť o čo ide. Počujeme: „Dovoľ mi, aby som ti vysvetlil, čo mi moja žena, muž, šéf, kamarát … urobil, a potom uvidíš, že ja nie som príčinou konfliktu“. Výsledkom neochoty vidieť sám seba ako príčinu konfliktu vedie k tomu, že sa budeme snažiť presunúť zodpovednosť na druhú stranu.

Každý manželský poradca musí zúčastnené strany usmerňovať, aby sa nestal rozhodcom sporu, keď jeden obviňuje toho druhého. Neexistuje ani jeden konflikt, ktorý by bol 100 % jednostranný. Aj keď mala jedna strana len 10% vinu, je treba, aby si svoju vinu uvedomil a prestal obviňovať druhú stranu sporu. Jakub hovorí jasne, že konflikt nikto nevyrieši, pokiaľ nezistí zdroj. Dovoľte Bohu, aby každého usvedčil a jednal priamo s hriechom sebectva. Jakub hovorí, nehľadejte zdroj konfliktov okolo seba, ale v sebe. Závidíte si navzájom, a pretože nemáte po čom túžite, bojujete a hádate sa. Ľudské vášne a túžby môžu viesť až k vraždám a zabíjaniu.

2. Nepriateľ žije v nás a vedie s každým z nás smrteľný zápas. Najväčší nepriateľ je naša hriešna prirodzenosť a naša telesnosť. Pokiaľ nad ňou nezvíťazíš, zničí ťa! Naše vášne, túžby a sebectvo nás vedú do bojov, z čoho vyplývajú tri pravdy:

A) Nepriateľ je skrytý v našom srdci. Niekto môže namietať, že Božie deti sú nové stvorenia a pretože Pán Ježiš zomrel za všetky hriechy na kríži, už máme novú prirodzenosť. Biblia nás učí, že ľudskou prirodzenosťou sú „vášne“, ktoré sa väčšinou týkajú uspokojovania tela. Telo samé o sebe nemusí byť ešte hriešne, ale pokiaľ v týchto telách žijeme, budeme uspokojovať telo a bojovať s pokušením a hriechom až do konca. Ten, kto podceňuje silu nepriateľa, je ohrozovaný a môže byť týmto nepriateľom porazený. V tomto boji a zápasení nezvíťazíme pokiaľ sa nevráti Pán Ježiš Kristus druhýkrát a nedostaneme nové, oslávené telá. Naša duša bude z hriešneho tela vyslobodená, keď zomrieme a naše pozemské telo opustíme. Do tej doby sme všetci účastníkmi duchovného boja a sme zovretí dôsledkami a tlakmi hriechu. Uvedomme si, že tento nebezpečný nepriateľ sa neskrýva niekde v zámorí, že boj sa neodehrává niekde vo vzdialenej zemi, ale odohráva sa priamo v nás. Pokiaľ žijeme v tomto tele, a neberieme vážne nebezpečie, ktoré nás odklopuje a ktoré nám hrozí, tak nikdy nad nepriateľom nezvíťazíme. Viera je o poslušnosti, vytrvalosti a Božej múdrosti.

B) Nepriateľ sa tvári ako priateľský spojenec, ale nikdy nesplní to, čo sľubuje. Jakub hovorí, že nepriateľom sú „vaše vášne“. Práve od tohto gréckeho výrazu používaného pre vášeň je odvodené slovo hedonizmus – čo nie je nič iné než pôžitkárstvo a sebaláska. Svet nám našepkáva, že máme slobodnú vôľu, sme sebestační, aby sme sa nedali nikým obmedzovať, aby sme neboli ukrátení o potešenie, ktoré predsa nikomu nemôže ublížiť. Väčšina hriešnych myšlienok a činov človeka láka, vzrušuje, sľubuje – to všetko sú skratky k chvíľkovému uspokojovaniu, ale dlhodobo zanechávajú prázdnotu a ešte väčšie vnútorné napätie, nepokoj a trápenie. Takto oslobodený človek nemusí nič, ale postupne stráca všetko. Ten, kto sa vydá cestou vášne, pôžitkárstva a sebauspokojovania, môže vidieť svet v žiarivejších farbách, ale ku všetkému duchovnému zostáva slepí. Očakávajú potešenie, úľavu, zabudnutie… ale rovnako ako drogy a alkohol, cesty pôžitkárom prinášajú len chvíľkové rozptýlenie a dlhodobú závislosť. Kto sa stane obeťou svojich vášní potrebuje stále väčšie dávky, lebo ich účinnosť klesá.

C) Cieľom nepriateľa je získať kontrolu nad človekom. Nepriateľ chce vyhrať, ničiť a ovládať. Pred tým nás Jakub varuje. Situácia je natoľko vážna, že ten, kto dá voľný chod nepriateľovi v nás, môže byť vydaný Božiemu súdu:

Matúš 5:21-22

 Počuli ste, že otcom bolo povedané: Nezabiješ; kto by však zabil, prepadne súdu. Ale ja vám hovorím: Každý, kto sa hnevá na brata, prepadne súdu, a kto by bratovi povedal: Hlupák! - prepadne najvyššiemu súdu; kto by mu však povedal: Blázon! - prepadne ohnivému peklu.

 

Nekontrolovateľný hnev vedie k tomu njhoršiemu, čo si prirodzený človek vie predstaviť. Aj keď si v duchu hovoríme, nikdy by som nikoho nezabil, musíme bojovať s hnevom, ktorý v sebe prechovávame. Bez vnútorného sebaovládania sa nekontrolovaný hnev, môže stať hnev vražedný. Môžete si hovoriť, nikdy by som neublížil svojej manželke, svojmu dieťaťu. To je všetko pekné, ale tí všetci, ktorí upadli do otroctva domáceho násilia sa nimi nestali zo dňa na deň. Pán Ježiš Kristus vyslobodil svoje deti z otroctva hriechu. Jakub vo verši 1:20 každému z nás pripomína, že pokiaľ nezvládneme svoje emočné výbuchy, „Božiu spravodlivosť nepresadíš“. To hovorí nám kresťanom. Kto nezvládne svoje emócie a výbuchy hnevu, neporastie ani v duchovnom živote, neponesie ovocie a bude zlým príkladom kresťanskej viery pre neveriaci svet. Súboj nášho ja, vôči nášmu ja, je príčinou každého vzťahového konfliktu. Najskôr sľubuje priateľstvo a potešenie, ale vedie do záhuby.

3. Modlitebný život (alebo jeho nedostatok) odhaľuje na čo je zamerané srdce. Jakub 4:3 hovorí: Prosíte, ale nedostávate, lebo zle prosíte, aby ste to premárnili na svoje žiadosti! To neznie ako pochvala, ale ako varovanie:

A) Kto sa nemodlí, nie je zameraný na Boha, ale je zameraný sám na seba. V osobných konfliktoch spory vnímame vždy z vlastného uhlu pohľadu. Pokiaľ ich nechceme vyťahovať na verejnosť, hľadáme rady a svojpomocne čítame knihy na témy ako sa správať s problémovými ľudmi a problémami – také riešenia nevychádzajú z vrúcnych modlitieb. Možný dôvod prečo sa v takej situácii nemodlíme je to, že je ťažké sa modliť, keď nás ovláda hnev a z našej strany považujeme za príčinu konfliktov len tú druhú stranu. Väčšinou sme presvedčení, že náš hnev je oprávnený a cítime, že zmeniť sa musí práve ten druhý a modlitba nie je na mieste. Vo svojom hneve, zranení a myšlienkach skôr myslíme na odplatu a tresty, namiesto toho aby sme prosili za dobro a pokoj na oboch stranách. Teraz si možno hovoríte, že sa modlíte, aby sa dotyčný zmenil alebo zmizol z nášho života, aby sme sa s takými problémami nemuseli stretávať do nekonečna. Jakub sa zameriava na motiváciu takých modlitieb a hovorí:

B) Pokiaľ sa modlíte zo sebeckých dôvodov, je zrejmé, že sa snažíte získať Boha na svoju stranu, aby ste dosiahli svoj cieľ. Miesto toho, aby ste hľadali Jeho dôvody, prečo dovolil, aby taká situácia vznikla. Voláme k Bohu, keď chceme, aby splnil naše priania, ale to je modlitba zameraná na seba. Niet divu, že keď Boha nepotrebujeme, nič neočakávame a opäť ideme svojou cestou. Zabúdame, že Boh vidí všetko a pred ním nič neskryjeme. Pán Ježiš nás však učil, že sa máme modliť nasledovne:

Matúš 6:10-15  Príď kráľovstvo Tvoje! Buď vôľa Tvoja ako v nebi tak aj na zemi! Chlieb náš každodenný daj nám dnes! A odpusť nám viny naše, ako aj my odpúšťame vinníkom svojim! aj neuvoď nás do pokušenia, ale zbav nás zlého! Lebo Tvoje je kráľovstvo aj moc aj sláva na veky. Amen. Lebo ak ľuďom odpustíte ich previnenia, aj vám odpustí váš Otec nebeský; ale ak neodpustíte ľuďom, ani váš Otec neodpustí vám, keď sa previníte.

Viera nie je o tom, ako môžeme používať Boha pre dosiahnutie svojich cieľov, ale o tom, ako môže Boh použiť nás. Väčšina z vás sa niekedy stretla s tzv. štyrmi duchovnými zákonmi v ilustrácii, kde na tróne sedí Kristus alebo človek. Toto zobrazenie názorne ukazuje, že priepasť medzi človekom a Bohom nikdy neprekročíme, pretože nie sme pánmi svojho života. Jedine Ježiš má právo sedieť na tróne a my sme Jeho poddaní, On má byť Pánom nášho života. Napriek tomu, je všade okolo nás mnoho tých, ktorí rozhodujú o svojom živote, ako keby žiadneho Pána nemali. Svojim životom hovoria, já sám viem, čo je pre mňa najlepšie. Môžu o sebe tvrdiť, že sú kresťanmi, ale Boha používajú len k tomu, aby im plnil ich želania a odstraňoval z ich života prekážky. To nie je viera, ale poverčivé zneužívanie, ktoré vedie do záhuby. Z toho vyplýva, že:

C) Aby nám Boh odpovedal, musíme byť motivovaní bezpodmienečnou láskou k Otcovi, poslušnosťou k Synovi a službou blížnym, a nie osobným záujmom. Ježiš veriacich učil:

Matúš 7:7-8  Proste a dostanete; hľadajte a nájdete; klopte a bude vám otvorené.   Lebo každý, kto prosí, dostane; a kto hľadá, nájde; a kto klope, tomu bude otvorené.

Nepovedal, že na naše modlitby odpovie okamžite a podľa našich predstáv, ale učí nás, aby sme Bohu dôverovali a s pokorou prijali aj Jeho mlčanie ako odpoveď, ktorá nemusí byť v súlade s naším prianím. Len ten, kto sa chce poslušne riadiť Božími príkazmi, má napolovicu vyhraté. Jedno je isté, Boh nie je nikdy oslavovaný v našich sporoch, svároch a hádkach. Naopak je oslávený, keď dokážeme ukrižovať svoje sebecké sklony a záujmy, keď preukazujeme milosrdenstvo, lásku a dobro aj tým, ktorí Boží pokoj ešte neskúsili.

   ---------------------------------

A na záver, môžete si poznačiť otázky na zamyslenie:

1. Je to vždy zlé, keď sa modlíme za vlastné potreby a priania? Ako poznáme, že naše modlitby sú v súlade s Božím zámerom?

2. Sú všetky konflikty zlé? Ak nie, kedy a ako rozpoznáme, že bojujeme za správnu vec a nie za svoje sebecké túžby?

 

Podporte nás

Vaše príspevky pre vysielanie môžete posielať na účet:
Bankové spojenie: ČSOB, Horná 9, 975 50 Banská Bystrica, č.ú. 4006644972/7500,
názov účtu: HCJB GLOBAL SLOVAKIA,
IBAN: SK55 7500 0000 0040 0664 4972,
BIC: (SWIFT)CEKOSKBX

Kontaktné údaje

HCJB GLOBAL SLOVAKIA,
Na Starej tehelni 11, 974 01 Banská Bystrica
IČO: 45022283, DIČ 2022660849
Občianske združenie registrované Min. vnútra, reg.č. VVS/1-900/90-32345