Loading Player...

Mali by sme počas bohoslužby hudbou dvíhať ruky, alebo nie?


Takúto otázku nám položil náš poslucháč. Pýta sa: „Keď spievame počas bohoslužieb, mali by sme dvíhať ruky? Keď čítam verše ako 1.Par.16:23-31 a Žalm 95:1-2, napadá ma, prečo nie všetci dvíhajú ruky, keď spoločne spievame ako zbor.
Spievaj Hospodinovi, celá zem, deň čo deň ohlasujte jeho spásu! Hovorte medzi pohanmi o jeho sláve, o jeho divoch medzi všetkými národmi, lebo Hospodin je veľký a hoden všetkej chvály, báť sa ho treba viac než všetkých bohov. Všetci pohanskí bohovia sú len modly, Hospodin však stvoril nebesia. Predchádza ho velebná dôstojnosť, moc a radosť je tam, kde prebýva. Rody národov, vzdávajte Hospodinovi, vzdávajte Hospodinovi slávu a moc! (1.Par.16:23-28)
Ak v mojom miestnom zbore počas hudby dvíha ruky len 5 percent veriacich, ale všetci spievajú nahlas a radostne, znamená to, že by sme mali povzbudzovať všetkých, aby dvíhali svoje ruky? Alebo mám byť jednoducho Bohu vďačný a vyjadrovať to iba spevom? Ako vedúci uctievania spevom v mojom miestnom zbore chcem byť vo svojom myslení "maximalista" a vždy hľadať spôsoby, ako povzbudiť seba a náš zbor, aby sme boli plne oddaní Bohu a tešili sa z neho, keď spievame piesne, ktoré sú nasiaknuté bohatými pravdami evanjelia."

Od nudy k potešeniu

Spomínam si na jednu konkrétnu bohoslužbu koncom 70. rokov, keď som bol vysokoškolským učiteľom, na ktorej som sedel vedľa kolegu z fakulty, ktorý si počas modlitby jednoducho položil ruky dlaňami hore na kolená. Pamätám si, že som cítil takmer odpor, keď som ho videl, ako to robí.
Nepamätám si, čo sa vtedy odohrávalo v mojej duši, ale to, čo cítim teraz, je len hanba a výčitky svedomia z takého arogantného a odsudzujúceho postoja.
Potom som asi o päť rokov neskôr , keď som sa stal na dva roky kazateľom, povzbudil svoj zbor ,aby sme raz alebo dvakrát do roka začali nočné modlitebné stretnutia, aby sme spoločne vytrvalo išli za Bohom a snažili sa o jeho požehnanie v živote nášho zboru.
Boli asi dve hodiny ráno a bolo nás asi dvadsať alebo tridsať, ktorí sme sa modlili v miestnosti pri krbe. Pamätám si, že vedúci bohoslužieb nás viedol v jednoduchých starších piesňach z 80. rokov, ako napríklad "Aleluja, aleluja". Boli to jednoduché piesne.
Spievali sme jednu z nich a zrazu som zistil, že mám ruky zdvihnuté . Nikdy, za 36 rokov môjho života, som do tejto chvíle nezdvihol ruky pri piesni.
Dodnes neviem vysvetliť, čo sa stalo, okrem toho, že to prinieslo ovocie, ktoré som cítil a teraz to cítim ako oslobodenie z otroctva.

Nútené uctievanie

Môj prístup k dvíhaniu rúk pri spievaní od tej doby spočíval v tom, že som sa jednoducho snažil vytvoriť atmosféru, v ktorej by sa ľudia cítili slobodní, či ruky dvíhajú alebo nie.
Dôvod, prečo hovorím "alebo nie", je ten, že vynútené prejavy uctievania srdcom si navzájom protirečia. Buď uctievanie vychádza zo srdca a má hodnotu ako prejav srdca, alebo je to iba predstavenie a nemá žiadnu hodnotu uctievania.
Ako vedúci uctievania by som nikdy nepovedal: "No tak, ľudia, teraz zdvihnite ruky, pretože v tejto piesni sa spieva ' Svoje ruky dvíhame.'" Toto by som nikdy nepovedal. Vytváralo by to pre nich neuveriteľne pokryteckú situáciu, pretože žiadate od nich robiť to, čo im poviete, aj keď sa im to nebude chcieť. A to zničí úprimnosť uctievania.

Sväté ruky

V závislosti od druhu bohoslužby, od toho, kto je prítomný, a od charakteru hudby by som odhadol, že v našom zbore odvtedy mohlo časom zdvíhať ruky pri uctievaní desať až tridsať percent ľudí.
Nikdy sme sa nesnažili pestovať atmosféru, v ktorej by sa to očakávalo - že toto máš robiť, ak si duchovný, hoci v Žalme 63:4 sa píše:
Budem ťa dobrorečiť, kým budem žiť, v tvojom mene budem dvíhať svoje ruky.
V tomto zmysle sa v žalme 63:4 píše: "Budem ťa dobrorečiť, kým budem žiť“.
A Žalm 141:2 hovorí:
Nech je moja modlitba pred tebou ako kadidlo, moje zdvihnuté ruky ako večerná obeta.
A Pavol v 1.Tim.2:8 hovorí:
Chcem teda, aby sa muži modlili na každom mieste a dvíhali sväté ruky bez hnevu a hádok.
Pochybujem, že Pavol chcel v tomto verši povedať, že je v rozpore s Božou vôľou, keď sa ľudia modlia bez dvíhania rúk. Skôr si myslím, že chcel povedať, že je v rozpore s Božou vôľou, aby sa modlili bez "svätých rúk", keď dvíhajú ruky. Inými slovami, nemyslím si, že je to príkaz, že zakaždým, keď sa človek modlí, musia byť jeho ruky zdvihnuté, ale že ak sú jeho ruky zdvihnuté, mali byť to byť sväté ruky.

Poznajte svoje publikum

Dovoľte mi spomenúť ešte jeden kultúrny faktor.
Raz som sa rozprával s jedným cirkevným vedúcim, ktorý sa mi snažil vysvetliť, že dvíhanie rúk pri bohoslužbe v jeho meste je znakom zlej teológie. Spájalo sa to s určitými cirkvami, ktoré učili nesprávne veci. Mal pocit, že vo veriacich cirkvách by to bol kompromis, keby ľudia dvíhali ruky. Mávali by vlajkou falošného učenia.
Na takéto veci musíte byť naozaj citliví, keď ste v cudzom cirkevnom spoločenstve a vstúpite do cudzej kultúrnej situácie, o ktorej nič neviete.
Povedal som mu však, že pravdepodobne existuje lepší spôsob, ako sa odlíšiť od falošného učenia, než nechať falošných učiteľov, aby si privlastnili krásnu biblickú prax za svoju, zatiaľ čo pravá cirkev opustí túto prax. Nemyslím si, že je to dobrý nápad.

Prirodzené vyjadrenia

Možno jedno slovo pre tých, ktorí považujú dvíhanie rúk pri bohoslužbe za neprirodzené a umelé. Zhodnime sa na tom, že či už sme viac formálni alebo viac charizmatickí, všetci sme rovnako zraniteľní voči pokrytectvu, umelosti a odsudzovaniu.
Chválospevové piesne možno spievať rovnako neautentickým spôsobom ako klasické bohoslužobné piesne. Na organe sa dá hrať rovnako pokrytecky ako na gitare. Ruky možno držať dole z rovnako chybných pohnútok, ako sú chybné pohnútky na ich pozdvihnutie.
Ako človek, ktorý dvíha ruky, by som tým, ktorí to nerobia, len povedal, že pre mňa je to prirodzený prejav vnútorného obdivu k Bohu a zároveň zintenzívnenie vnútorného prežívania, ktoré nachádza svoj výraz v telesnom prejave.
Dúfam, že tí, ktorí tak neuvažujú, majú vlastnú skúsenosť uvoľneného obdivu a vnútorného jasania a prežívania Boha. Verím, že je to možné, a budem predpokladať, že je to tak aj v prípade, keď budem Boha uctievať spolu s vami, ak ste jedným z tých, čo prítomnosť Boha prežívate ináč.

Uverejnené so súhlasom misijnej organizácie DESIRING GOD FOUNDATION

Logo misijnej organizácie DESIRING GOD FOUNDATION

Uverejnené so súhlasom misijnej organizácie DESIRING GOD FOUNDATION

Logo misijnej organizácie DESIRING GOD FOUNDATION

Podporte nás

Vaše príspevky pre vysielanie môžete posielať na účet:
Bankové spojenie: ČSOB, Horná 9, 975 50 Banská Bystrica, č.ú. 4006644972/7500,
názov účtu: HCJB GLOBAL SLOVAKIA,
IBAN: SK55 7500 0000 0040 0664 4972,
BIC: (SWIFT)CEKOSKBX

Kontaktné údaje

HCJB GLOBAL SLOVAKIA,
Na Starej tehelni 11, 974 01 Banská Bystrica
IČO: 45022283, DIČ 2022660849
Občianske združenie registrované Min. vnútra, reg.č. VVS/1-900/90-32345