John Piper odpovedá

Dnešná otázka nadväzuje na tému o ktorej sme už hovorili v tejto sérii otázok a odpovedí. Náš poslucháč sa pýta: „Najlepšia priateľka mojej manželky je lesbička a nedávno sa zasnúbila s inou ženou. S manželkou sme jednotní v rozhodnutí, že sa nezúčastníme na ich svadbe. Máme však aj heterosexuálnych priateľov, ktorí sa budú brať a ktorí žijú a spia spolu aj pred svadbou. Myslím, že na tejto svadbe by sme sa mohli zúčastniť. Moja otázka znie takto: Keď sa nezúčastníme na svadbe homosexuálov, pretože nesúhlasíme s ich sexuálnym životným spôsobom, ale sme ochotní zúčastniť sa na heterosexuálnej svadbe neveriacich, s ktorých spôsobom života s predmanželským sexom sa tiež nemôžeme stotožniť, je to správne? "

Známosť s takýmito ľuďmi neznamená ukončenie priateľstva

V závislosti od ďalších skutočností to môže, ale nemusí byť správne riešenie. Dovoľte mi upozorniť na niečo, čo môže byť skryté v otázke, na ktorú sa pýta náš poslucháč a vo vzťahoch oboch druhov párov.
To, čo by som chcel povedať je, že neúčasť na takzvanej svadbe takzvaného manželstva dvoch mužov alebo dvoch žien by nemalo byť ukončením vášho priateľstva s nimi. Vo všeobecnosti je však správne nepotvrdzovať takýto vzťah účasťou na tomto obrade. Napriek tomu môže byť správne pokračovať v prejavovaní láskavosti voči týmto ľuďom v nádeji, že sa im zjaví Kristova pravda.
Neúčasť na takejto svadbe nie je to všetko, čo je našou morálnou povinnosťou v Kristovi voči týmto ľuďom. Ak sú to vyznávajúci kresťania, ktorí sa sobášia, je tento vzťah o to ťažší a komplikovanejší, keďže Biblia hovorí, že sa máme dištancovať od bratov, vyznávačov kresťanstva, ktorí žijú v takomto hriechu:
Ale teraz som vám napísal, aby ste sa nestýkali s takým, ktorý sa nazýva bratom, no pritom je smilník, lakomec, modloslužobník, rúhač, opilec alebo vydierač; s takými ani len nejedávajte! (1.Kor.5:11).
Ak však nie sú vyznávajúcimi kresťanmi, môže existovať viac spôsobov, ako im môžeme poukázať na Božiu milosť v nádeji na obrátenie.
Niečo podobné by som povedal aj v súvislosti s heterosexuálnym párom, na ktorých svadbe sa chcete zúčastniť. Nemali by sme to chápať ako poslednú vec, ktorú urobíme, aby sme do ich životov vniesli svetlo pravdy, alebo priniesli napomenutie, výstrahu a usvedčenie z ich hriechu.
Na základe toho čo som povedal si myslím, že nie je správne zúčastniť sa na sobáši takzvaného homosexuálneho manželstva. Ale myslím si, že je správne zúčastniť sa na sobáši páru, ktorý žil v hriechu, ale tým, že sa zosobášil, v podstate už týmto hriechom nehreší.
V prvom prípade je obrad oslavou hriešneho správania. V druhom prípade to nemusí znamenať oslavu hriešneho správania. Preto je správne ísť na jeden sobáš a na druhý nie.

Sťažujúca skutočnosť.

Je tu však skutočnosť, ktorú treba spomenúť a na ktorú autor otázky možno myslel. Problémom vzťahu druhého páru voči Bohu nie je ich minulé správanie - minulý sexuálny hriech - ale ich súčasné presvedčenie.
Ak opúšťajú smilstvo, pretože sú teraz presvedčení, že je to hriech, a uzatvárajú manželstvo ako vyjadrenie pokánia a viery v Krista a záväzok k životu v spravodlivosti pred Bohom, potom je to v poriadku. Mali by sme sa k nim pripojiť v kajúcej oslave.
Je však možné, že vôbec nie sú presvedčení o tom, že predmanželský sex je hriech. Možno by to urobili znova a znova tým istým spôsobom. Mnohí v dnešnej dobe sa takto klamú, pretože sa iba povrchne podriaďujú Písmu. Nepodriaďujú sa Božej autorite v Písme. Robia to, na čo majú chuť, a predpokladajú, že Bohu to nevadí, pretože si myslia, že stačí, keď sa majú radi.

Viera bez pokory

Z Písma jasne vyplýva, že nielen cudzoložstvo - sexuálna nevera v manželstve - je hriech, ale aj sexuálny styk pred manželstvom je hriech. Samotný termín sexuálna nemravnosť, ako je použitý v týchto veršoch, to jasne vyjadruje: Matúš 15:19; Židom 13:4; Efezanom 5:5; 1.Kor. 5:11; 1. Kor. 6:9; 7:1-2. Všetky tieto verše sa vzťahujú na smilstvo alebo sexuálne vzťahy pred manželstvom.
Toto hovorí Pavol:
Je dobré, aby muž nemal pohlavný styk so ženou. Ale pre pokušenie k smilstvu nech má každý muž svoju vlastnú ženu a každá žena svojho muža. Muž má dať svojej žene jej manželské práva a podobne aj žena svojmu mužovi. (1.Kor.7:1-3).
To je jasné učenie. Ak nemáte manžela alebo ak nemáte manželku, potom mať sexuálne vzťahy je mimo hraníc zjavenej Božej vôle.
Ak pár, o ktorom tu hovoríme (ak patria do cirkvi, ktorá verí Biblii) a na ktorého svadbe sa chystáte zúčastniť, prestal iba konať smilstvo, ale neprestal veriť, že smilstvo je správne, potom sú pravdepodobne v situácii, že by ich cirkev mal za ich postoj pokarhať - pretože ľudí nekarháme len za skutky hriechu, ale aj za presvedčenie, že hriech je správny alebo povolený.

Nad rámec sobášu

Presvedčenie, že hriešne správanie je dovolené, znamená podľa 1.Kor.6:9, že schvaľujeme správanie, ktoré ničí dušu, čo je ako vražda - vražda v našom srdci.
"Tí, čo robia takéto veci, nevojdú do nebeského kráľovstva," hovorí Pavol v 1.Kor.6:9. Hovorí o smilstve, nielen o homosexualite. To, čo sťažuje položenú otázku je, že ak pár schvaľuje smilstvo a nemyslí si, že je zlé, ak má snúbenecký pár sex - a sú to vyznávači kresťanstva, potom Biblia hovorí:
Ale teraz som vám napísal, aby ste sa nestýkali s takým, ktorý sa nazýva bratom, no pritom je smilník, lakomec, modloslužobník, rúhač, opilec alebo vydierač; s takými ani len nejedávajte! (1.Kor.5:11).
Potom by ste sa mali pýtať: "Mám ísť na svadbu v tomto prípade?“ Otázka nespočíva len v tom, či je sobášny obrad dobrý (čo sám o sebe je). Otázkou je aj to, či pár pred sobášom schvaľoval životný štýl smilstva, ktorý podľa Biblie ohrozuje ľudské duše.
Všetko, čo som povedal v odpovedi na túto otázku ukazuje, že problémy, ktorými sa zaoberáme, sú hlbšie než len obyčajná účasť na obradoch. Vyvolávajú v nás akúsi zmes súcitu a odsudzovania , čo nie je jednoduché riešiť.