Úvod - Aktuality

Vyjadrenie Redakcie Rádia Logos na otázku poslucháčov k aktuálnej situácii s epidémiou koronavírusu

Podrobnosti

Kategória: Oznamy

Napísané: 11. marec 2020

Náš poslucháč sa pýta: Milá redakcia. Rád by som sa opýtal na váš názor ohľadom vypuknutia koronavírusu, ktorý začal v Číne a už sú nakazení mnohí ľudia z rôznych častí sveta. Keď sa objavil v Singapure, vláda a obyvatelia dobre zareagovali, naše spoločné úsilie zožalo všeobecný rešpekt. Ale reakcie cirkvi vyvolávajú zmiešané dojmy.

Niekoľko zborov pokračovalo s nedeľnými bohoslužbami, s určitými predbežnými opatreniami. Ostatní zborové aktivity prerušili. Sú pastori, ktorí sľubujú: „Ak si veriaci, Boh nedopustí, aby si sa vírusom nakazil!“ Iní pastori hovoria: „Takto vyzerá Boží súd nad hriešnymi mestami a arogantnými národmi.“ Prosím o váš názor, ako môžu kresťania, s Bibliou na kolenách, nájsť zmysel epidémie ako je táto?

* *

Takže, vynasnažím sa zodpovedať otázku, ktorá bola položená- Ako nájsť zmysel tohto? Ako tomu porozumieť?- spolu s Bibliou otvorenou predo mnou. Predtým však mám určité pochybnosti, pretože rozlišujem medzi tým, ako pomôcť ľuďom pripraviť sa na možnosť utrpenia tým, že to podložíme biblickým vyučovaním o utrpení- to je jedna vec. Tou ďalšou je fyzicky a emocionálne uchopiť teológiu vo chvíli, keď niekto trpí. Práve teraz máme tisícky ľudí, ktorí umierajú, čo prináša státisíce ľudí, ktorí oplakávajú stratu. To, čo sa snažím povedať, možno vôbec nezapadne do ich aktuálnej životnej situácie, pretože ak by som bol v tej zóne, v konkrétnom zbore, naozaj by som zvažoval či je vhodné to povedať alebo nie.

Začnem prehlásením, že niet silnejšieho ako je Ježiš.

Po tomto predslove, dovoľte mi teda hovoriť o tejto téme- nájsť zmysel v smrtiacom víruse. Začneme s empirickými, historickými faktami a čírymi biblickými faktami. Jedným z empirických faktov je, že na II. sviatok vianočný, 26. decembra, 2004, bolo viac ako 200 000 ľudí zabitých vlnou tsunami v Indickom oceáne, vrátane celých cirkevných spoločenstiev zhromaždených na Vianoce, ktorých smrtiaca vlna zmietla. Toto je historický fakt. Takéto veci sa diali kresťanom, odkedy kresťania sú. V Biblii, evanjeliu podľa Marka 4, 41 sa hovorí: „Ktože je to, že ho i vietor, i more počúva?“ Je to pravdou dnes a bolo aj vtedy. „Ježiš Kristus je ten istý, včera, dnes i naveky.“ (Hebrejom 13, 8)

Takže, spojíme si dve skutočnosti- historické a biblické fakty-  prídeme k tejto pravde: Ježiš mohol zastaviť prírodnú katastrofu a v roku 2004 to neurobil. Keďže On vždy robí to, čo je múdre,  správne a dobré, má múdre a dobré zámery aj uprostred ničivej pohromy.

Preto by som to isté povedal aj o koronavíruse. Ježiš má všetku známosť a všetku autoritu nad prírodnými aj nadprirodzenými silami tohto sveta. On presne vie, kde je pôvod vírusu aj jeho ďalší postup. Má úplnú moc zabrániť mu alebo nezabrániť. A práve to sa deje. Ani hriech, ani Satan, žiadna choroba ani sabotáž nie je silnejšia než Ježiš. Nikdy nie je zatlačený do kúta, prinútený tolerovať zlo. „Hospodinove zámery sú večné, úmysly jeho srdca pretrvávajú pokolenia.“ (Žalm 33, 11) „Spoznal som, že môžeš všetko,“ hovorí Jób v pokání, „a že nijaký plán nie je pre teba neuskutočniteľný.“ (Jób 42, 2) Teda otázka neznie, či Ježiš dohliada, obmedzuje, vedie, či velí všetkým katastrofám a každej chorobe sveta, vrátane všetkých hriešnych a satanských dimenzií. On to robí. Tá pravá otázka je, spolu s otvorenou Bibliou, ako tomu môžeme my porozumieť? Je možné nájsť v tom nejaký zmysel?

1. Sme podrobení pominuteľnosti

Keď hriech vstúpil do sveta cez Adama a Evu, Boh stanovil, že stvorené bytosti vrátane našich fyzických tiel, osoby stvorené na Jeho obraz, budú zažívať úpadok a márnosť a že všetko živé raz zomrie.

Ani kresťania spasení evanjeliom Božej milosti neuniknú tejto fyzickej skaze, márnosti a smrti. Základným kľúčom k tomuto poznaniu je Rimanom 8, 20-23: „Stvorenstvo nebolo totiž podrobené pominuteľnosti z vlastnej vôle, ale skrze toho, ktorý ho podrobil. Trvá však nádej, že aj samo stvorenstvo bude oslobodené z otroctva skazy do slobody a slávy Božích detí. Vieme totiž, že všetko stvorenstvo až doteraz spoločne vzdychá a spoločne trpí pôrodné bolesti. A nielen to, ale aj my, ktorí máme prvotiny Ducha, sami v sebe vzdycháme a očakávame adoptívne synovstvo, čiže vykúpenie svojho tela.“

Ten deň príde, keď bude celé stvorenie oslobodené od zajatia chorôb a katastrof a smrti a zdedí slobodu slávy Božích detí. Dovtedy kresťania- ako hovorí Pavol- dokonca aj my, ktorí máme Ducha- žialime spolu so stvorením, zdieľame skazu a pominuteľnosť a ochorenia a pohromy a smrť, popritom ako čakáme vzdychajúc na vykúpenie našich tiel (to sa stane pri vzkriesení).

Pre kresťanov, ktorí dôverujú Kristovi je rozdiel v tom, že naša skúsenosť s týmto úpadkom nie je odsúdenie. V liste Rimanom 8, 1 sa hovorí: „ A tak teraz už nie je žiadne odsúdenie pre tých, čo sú v Kristovi Ježišovi.“ Bolesť je pre nás očistná, nie trestajúca. „Veď Boh nás neurčil na hnev“ (1 Tesaloničanom 5, 9). Umierame na choroby ako iní ľudia, nie kvôli konkrétnemu hriechu- to je naozaj dôležité povedať. Umierame na choroby v dôsledku pádu. Ale pre tých, ktorí sú v Kristovi, je osteň smrti odstránený (1 Korinťanom 15, 55). To je základným kameňom pre pochopenie toho, čo sa deje.

2. Choroba ako milosrdenstvo

Boh niekedy dovolí svojim ľuďom ochorieť a chorobu použiť ako očisťujúci a zachraňujúci súd, ktorý nie je určený na odsúdenie, ale ako akt milosrdenstva, kde cieľom je konečná spása. Vychádzame z textu v 1. Korinťanom 11, 29- 32, ktorý nás varuje pred zneužívaním Večere Pánovej, hoci jej celkový zmysel je širší. Tu je napísané: „Lebo kto je a pije, a nerozoznáva telo, je a pije si odsúdenie. Preto je medzi vami veľa slabých a chorých a viacerí umierajú. Keby sme však sami seba súdili, neboli by sme súdení. Tým však, že nás súdi Pán, vychováva nás, aby sme neboli odsúdení so svetom.“

Uvedomme si, že Pán Ježiš berie životy svojich milovaných cez slabosť a chorobu. Tie isté slová označujú udalosti, pri ktorých Ježiš uzdravoval počas svojho pozemského života (Matúš 4, 23; 8,17; 14,14) - a oslobodzoval ich od hriechu. Teda uzdravil ich nemoci nie preto, aby ich potrestal, ale aby ich spasil.

Inými slovami, niektorí z nás umierajú v dôsledku choroby, „aby sme neboli odsúdení so svetom“, ako hovorí verš 32 spomenutého textu. Ak to mohol urobiť pre pár milovaných v Korinte, môže to urobiť pre mnohých ďalších, aj pri koronavíruse. A nielen pre zneužitie Večere Pánovej, ale aj pre ostatné hriešne príčiny. No nie každá smrť je kvôli konkrétnemu hriechu. To je základný kameň číslo dva.

3. Choroba ako súd

Boh niekedy použije chorobu, aby priniesol konkrétny súd nad tými, ktorí ho odmietajú alebo prepadajú hriechu. Uvediem dva príklady. V Skutkoch 12, kráľ Herodes vyhlásil sám seba za boha. „V tej chvíli ho však zasiahol Pánov anjel za to, že nevzdal Bohu slávu. Skonal rozožratý červami.“ (Skutky 12, 23). Boh to môže tak urobiť s každým, kto sám seba povyšuje. V súvislosti s týmto príbehom by sme možno mali byť udivení, prečo viac našich súčasných panovníkov nepadnú mŕtvi každý deň v dôsledku svojej arogancie voči Bohu aj ľuďom.

Ďalším príkladom je hriech homosexuálneho styku. V liste Rimanom 1: 27 sa hovorí: „Podobne aj muži zanechali prirodzený styk so ženou a rozpálili sa rozkošníckou vášňou jeden voči druhému; muži s mužmi páchali hanebnosti a sami na sebe si odniesli zaslúženú odplatu za svoje poblúdenie.“ Príkladom Božieho hnevu je tiež verš v Rimanom 1, 18: „Boží hnev sa totiž zjavuje z neba proti každej bezbožnosti a nespravodlivosti ľudí, ktorí nespravodlivosťou prekážajú pravde.“ To je tretím základným kameňom, že Boh môže a aj používa ochorenia, aby niekedy priniesol súd nad tými, ktorí odmietajú jeho a jeho cestu.

4. Božie zahrmenie

Všetky prírodné katastrofy- či záplavy, hladomory, kobylky, tsunami alebo choroby- sú zahrmením nadprirodzeného milosrdenstva uprostred súdu, volajúcim všetkých ľudí z každého kúta sveta, aby sa kajali a začali žiť svoje životy odznova skrze milosť, s nekonečnou hodnotou Božej slávy. Východiskom pre ďalší základný kameň je uvedený u Lukáša 13: 1- 5. Kde nachádzame popis toho, ako Pilát dal zavraždiť ľudí v chráme. A Ježiš im kladie otázku: Myslíte si, že títo Galilejci boli väčší hriešnici ako ostatní, že to museli vytrpieť? Alebo ďalší príklad: Veža v Siloam sa porušila, padla a zabila osemnásť okolostojacich. A dav chcel počuť vysvetlenie od Ježiša rovnako, ako sa pýta túto otázku náš poslucháč: „Ukáž nám zmysel tohto, Ježiš. Povedz nám, čo si myslíš o týchto prírodných pohromách a tejto krutosti. Tí ľudia tam len stáli a teraz sú mŕtvi.“

Tu je Ježišova odpoveď v Lukášovi 13, 4- 5: „Alebo si myslíte, že tí osemnásti, na ktorých padla veža v Siloe a zabila ich, boli väčší vinníci ako ostatní obyvatelia Jeruzalema? Nie, hovorím vám, ale ak nebudete robiť pokánie, všetci podobne zahyniete.

To, čo povedal Ježiš vtedajšiemu svetu, v tej situácii, platí v plnej miere aj pre dnešný svet, v tomto historickom okamihu, aj ohľadom koronavírusu. Je to aktuálna správa pre každého človeka. Ja aj Ty, a každý, kto počúva alebo číta tento príhovor, každý vládca na planéte, každá osoba, ktorá o tom počuje, prijíma Božie zahrmenie, ktoré hovorí: „Kajaj sa, rob pokánie!“ (A ja si osobne myslím, že čínske autority by tomu mali venovať výnimočnú pozornosť, pretože nedávno- a akurát včera som o tom čítal ďalší článok- sa stali veľmi krutými a represívnymi voči Kristovým nasledovníkom.) Čiňte pokánie a hľadajte Božie milosrdenstvo pre vaše životy- naše životy, aby sme ich mohli prebudovať s nekončiacou hodnotou. Takto ja vnímam udalosti okolo koronavírusu.

• David Wilkerson: Boh je verný
• Čas pre nádej. Povzbudenie pre tých, čo sú vo väzení