Cieľom takéhoto napomínania je láska prameniaca z čistého srdca, z dobrého svedomia a úprimnej viery. (1.Tim.1:5)
Victor Frankl bol počas druhej svetovej vojny uväznený v nacistických koncentračných táboroch Osvienčim a Dachau. Ako židovský profesor neurológie a psychiatrie sa stal svetovo známym vďaka svojej knihe Man’s Search for Meaning (Hľadanie človeka po zmysle), ktorej sa predalo viac ako osem miliónov kópií. Odhaľuje v nej podstatu svojej filozofie, ktorá sa začala nazývať logoterapia - a to, že najzákladnejším ľudským motívom je nájsť zmysel života. V hrôzach koncentračných táborov spozoroval, že človek vydrží takmer akékoľvek utrpenie, ak má na to dôvod. Ale nedávno ma pobúril tento citát:
Som absolútne presvedčený, že plynové komory v Osvienčime, Treblinke a Maidanku neboli pripravené na nejakom ministerstve v Berlíne, ale skôr pri pracovných stoloch a v prednáškových sálach nihilistických vedcov a filozofov. („Victor Frankl at Ninety: An Interview,“ in First Things, apríl 1995, s. 41.)
Inými slovami, nápady majú dôsledky - následky, ktoré môžu byť žehnajúce, alebo zničujúce. Správanie ľudí - dobré aj zlé – nevzniká náhodne. Vzniká z prevládajúcich názorov na realitu, ktoré sa zakorenia v mysli a prinášajú dobro alebo zlo.
Jedným zo spôsobov, ako Biblia vysvetľuje pravdu, že myšlienky majú praktické dôsledky, sú tieto slová: „Veď čo bolo kedysi napísané, bolo napísané nám na poučenie, aby sme pre trpezlivosť a útechu z Písem mali nádej.“(Rim.15: 4). Myšlienky zaznamenané v Písme vytvárajú praktický dôsledok nádeje.
Pavol inde hovorí: „Cieľom takéhoto napomínania je láska prameniaca z čistého srdca, z dobrého svedomia a úprimnej viery.“ (1.Tim.1: 5). Myšlienky prostredníctvom „napomínania“ alebo „nabádania“ produkujú lásku. Nádej a láska neprichádzajú odnikiaľ. Vyrastajú z myšlienok - pohľadov na realitu - zjavených v Písme.
Ďalší spôsob, ako nám Písmo poukazuje, že myšlienky majú dôsledky, je použitie slova „preto“ (v anglickom preklade NASB 1 039 krát). „Preto“ znamená, že to, čo nasleduje za tým, pochádza odniekiaľ. Napríklad: „...[Preto] keď sme teda ospravedlnení z viery, máme pokoj s Bohom skrze nášho Pána Ježiša Krista.“ (Rim.5: 1). Alebo: „[Preto] A tak teraz už nie je žiadne odsúdenie pre tých, čo sú v Kristovi Ježišovi.“ (Rim.8: 1). Alebo: „Preto sa nestarajte o zajtrajšok...“ (Matúš 6:34).
Ak chceme žiť v sile týchto veľkých praktických „preto“ slov, musia nás uchvátiť myšlienky - pohľady na pravdy - ktoré nasledujú za nimi a sú ich základom. Nápady majú dôsledky. Dávajme preto všetko naše zmýšľanie pod autoritu Božieho slova.
