Blahoslavení tichí, lebo oni budú dedičmi zeme. (Mat.5:5)
Tichosť začína, keď vložíme svoju dôveru v Boha. Potom, pretože mu dôverujeme, sa rozhodneme kráčať za ním. Obraciame sa na neho so svojimi úzkosťami, plánmi, vzťahmi, problémami, so zdravím. A trpezlivo čakáme na Pána. Veríme jeho načasovaniu, jeho sile a jeho milosti, že bude pracovať na riešení našich starostí tým najlepším spôsobom pre svoju slávu a pre naše dobro.
Výsledkom dôvery v Boha je odovzdanie našich úzkostí na neho a trpezlivé očakávanie na neho, takže nepodľahneme hnevu z nedočkavosti. Namiesto toho odovzdávame svoj hnev a problémy Bohu a necháme ho, aby ich on riešil podľa svojho rozhodnutia. A potom, ako hovorí Jakub: „Nech je každý človek rýchly, keď treba počúvať, pomalý, keď má hovoriť, pomalý do hnevu.“ (Jakub 1:19). No múdrosť, ktorá prichádza zhora, je predovšetkým čistá, potom pokojamilovná, vľúdna, ústretová, plná milosrdenstva. (Jakub 3:17) Stali sme sa vľúdni a prístupní k Božej výchove. Jakub to nazýva „múdrou tichosťou“: „...nech dobrým správaním preukáže svoje skutky v múdrej tichosti.“ (Jakub 3:13).
Tichosť sa rada učí. A napomenutia milujúceho priateľa považuje za dobre mienené údery. (Príslovia 27: 6). A keď musí povedať kritické slovo človeku, ktorý je uväznený v hriechu alebo omyle, hovorí z hlbokého presvedčenia o svojej vlastnej omylnosti a vlastnej náchylnosti k hriechu a o svojej úplnej závislosti od Božej milosti (Gal.6: 1). Úprimnosť a zraniteľnosť tichosti je veľmi krásna, ale veľmi bolestivá. Je to v rozpore so všetkým, čím sme vo svojej hriešnej podstate. Vyžaduje si to nadprirodzenú pomoc.
Ak ste učeníkom Ježiša Krista - ak mu dôverujete a odovzdali ste do jeho rúk svoju cestu a trpezlivo na neho očakávate - Boh vám už začal pomáhať a pomôže vám ešte viac.
A hlavným spôsobom, ako vám bude pomáhať je, že bude ubezpečovať vaše srdce, že ste spoludedičmi Ježiša Krista a že svet a všetko v ňom je vaše (1. Kor.3: 21–23). Tichí budú dedičmi zeme.
