Veď ešte pred stvorením sveta si nás vyvolil, aby sme boli pred ním svätí a nepoškvrnení v láske. Podľa milostivého rozhodnutia svojej vôle nás predurčil, aby sme skrze Ježiša Krista dostali synovstvo. (Efez.1:4-5)
Skúsenosť Charlesa Spurgeona môže byť skúsenosťou každého kresťana. Spurgeon, ktorý žil v rokoch 1834 - 1892, bol súčasníkom a priateľom Georga Muellera a Hudsona Taylora. Vyše tridsať rokov slúžil v modlitebni Metropolitan Tabernacle v Londýne ako najslávnejší kazateľ svojej doby. Jeho kázania boli také silné, že ľudia sa obracali ku Kristovi každý týždeň. Jeho kázne sú dodnes v tlači a mnohí ho považujú za vzor, ako získavať duše pre Krista.
Spomína si na skúsenosť, keď mal šestnásť rokov, ktorá formovala jeho život a službu po zvyšok jeho života. Keď som prichádzal ku Kristovi, myslel som si, že to dokážem všetko sám, a hoci som usilovne hľadal Pána, vôbec som netušil, že Pán hľadá mňa. Myslím si, že novo obrátený človek si to spočiatku ani neuvedomuje. Môžem si spomenúť na ten deň a hodinu, keď som prvýkrát prijal tieto pravdy [doktríny o zvrchovanej, premáhajúcej milosti] do svojej vlastnej duše - keď mi boli, ako hovorí John Bunyan, vypálené do srdca ako horúcim železom. Spomínam si na to, ako som pocítil, že dieťa razom vyrástlo v muža - že som dosiahol pokrok v poznaní Biblie, keď som raz a navždy porozumel tejto Božej pravde.
Jedného týždňa, keď som sedel v Božom dome, nemyslel som veľmi na svoje kázanie ako kazateľ, pretože som tomu neveril. Zrazu ma zarazila myšlienka: Ako si sa stal kresťanom? Hľadal som Pána. Ale ako si prišiel na to, že máš hľadať Pána? V tom okamihu mi mysľou prebleskla pravda – nehľadal by som ho, ak aby v mojej mysli nebol nejaký predchádzajúci vplyv, ktorý ma prinútil hľadať Ho. Tiež som sa modlil, pomyslel som si, ale potom som si položil otázku: Ako som sa mohol pomodliť? K modlitbe som bol vedený čítaním Písma. Ako si sa dostal k tomu, že si čítal Písmo? Naozaj som ho čítal, ale čo ma k tomu viedlo?
Potom som v okamihu pochopil, že za tým všetkým stál Boh a že On je pôvodcom mojej viery. Takto sa mi otvorilo celé učenie o milosti a od toho učenia som sa nevzdialil do dnešného dňa a túžim z toho urobiť svoje nemenné vyznanie: „Svoju zmenu pripisujem jedine Bohu.“
A čo ty? Pripisuješ svoje obrátenie úplne Bohu? Je príčinou tvojej zmeny Boh? Spôsobila táto zmena, že vzdávaš chválu jeho zvrchovanej a premáhajúcej milosti?
