Vtedy všetok ľud odišiel jesť, piť, posielať dary a usporiadať veľkú radostnú slávnosť, lebo pochopil slová, ktoré mu oznámili. (Neh.8:12)
Jediná radosť, ktorá odráža Božiu hodnotu a prekypuje láskou oslavujúcou Boha, má korene v skutočnom poznaní Boha. Ak naše poznanie Boha je nedostatočné, aj naša radosť bude slabým odrazom skutočnej Božej dokonalosti. Skúsenosť Izraela v Nehemiášovi 8:12 je príkladom toho, ako sa v srdci prejavuje radosť z oslavy Boha. Ezdráš im prečítal Božie slovo a Leviti ho vysvetlili. A potom ľudia odišli „usporiadať veľkú radostnú slávnosť“. Ich veľká radosť pramenila z toho, že porozumeli slovám - skutočným Božím slovám.
Mnohí z nás okúsili túto skúsenosť srdca horiaceho radosťou, keď sme porozumeli Božiemu slovu. „Či nehorelo naše srdce, keď sa s nami cestou rozprával a vysvetľoval nám Písma?“ (Luk.24:32). Ježiš dvakrát povedal, že vyučoval svojich učeníkov, aby mali radosť.
- Ján 15:11: „Toto som vám povedal, aby moja radosť bola vo vás a aby vaša radosť bola úplná.“
- Ján 17:13: „Teraz idem k tebe a toto hovorím vo svete, aby mali v sebe moju radosť, a to úplnú.“
To podstatné , čo vidíme v týchto slovách, je sám Pán - sám Boh - ktorý sa ponúka, aby sme ho poznali a radovali sa v ňom. „Hospodin sa ďalej zjavoval v Šile. Tam sa zjavoval Samuelovi vo svojom slove.“ (1. Sam.3:21). Ide o to, že ak naša radosť má odrážať Božiu slávu, potom musí prameniť zo skutočného poznania toho, aký je Boh slávny. Ak sa chceme tešiť z Boha radostne, musíme ho poznať skutočne.
