Lebo oči Hospodina pozorujú celú zem, aby posilnil tých, čo sú mu srdcom plne oddaní. (2.Kron.16:9)
Čo Boh hľadá na tejto zemi? Asistentov? Nie. Evanjelium nepotrebuje „pomocníkov“. Rovnako nepozýva do kresťanskej služby. Boh nehľadá ľudí, ktorí by pre neho pracovali. „Oči Hospodina pozorujú celú zem, aby posilnil tých, ktorých srdce je mu oddané.“ (2. Paralip.16: 9). Je to skvelý pracovník. Má široké a pevné ramená. Je silný. A hľadá spôsoby, ako to preukázať. Toto odlišuje Boha od takzvaných bohov tohto sveta: pracuje pre nás. Izaiáš 64: 4: „Od vekov nebolo počuť ani slýchať, ani oko nevidelo, žeby iný boh okrem teba urobil niečo pre toho, kto v neho dúfa.“ Inými slovami, jeho jedinečnosťou je to, že pracuje pre tých, ktorí na neho očakávajú.
Čo od nás Boh chce? Nie to, čo by sme možno očakávali. Vyčíta Izraelu, že mu priniesol toľko obetí: „Neprijmem býka z tvojho domu..... Každá lesná zver je moja....‚Keby som bol hladný, nepovedal by som ti to, lebo svet a jeho plnosť sú moje‘ “(Žalm 50: 9–10, 12).
Ale existuje niečo, čo môžeme Bohu dať, čo by nezľahčovalo jeho postavenie ako príjemcu?
Áno. Naše starosti. Naše potreby. Naše volanie o moc konať jeho vôľu. Je to príkaz: „[Vložte] na neho všetky svoje starosti“ (1. Petra 5: 7). Boh rád prijme od nás čokoľvek, čo ukazuje na našu závislosť a jeho dostatočnosť. Kresťanstvo je v podstate zotavovanie. Pacienti neslúžia svojim lekárom. Dôverujú im za dobré recepty a liečbu. Kázanie na hore je liečebný režim nášho lekára, nie popis práce nášho zamestnávateľa.
Naše životy závisia od toho, že nepracujeme pre Boha. „Tomu, kto pracuje, mzda sa nezaratúva z milosti, ale z povinnosti. Ale tomu, kto nekoná skutky, no verí v toho, kto ospravedlňuje bezbožného, tomu sa jeho viera ráta za spravodlivosť.“ (Rim.4: 4–5).
Robotníci nedostávajú žiadne dary. Dostávajú svoju odmenu. Svoju mzda. Ak by nám bolo darované ospravedlnenie, nemusíme na tom pracovať. Na tejto záležitosti pracoval Boh. A to, čo dostane, je sláva z toho, že je darcom milosti, nie príjemcom služby.
