Veľmi vám dôverujem, veľa sa vami chválim, takže som naplnený útechou a pri všetkom našom súžení prekypujem radosťou. (2.Kor.7:4)
Na Pavlovi je neobyčajné to, aká neskutočne veľká bola jeho radosť aj vtedy, keď sa mu nedarilo. Kde sa to v ňom vzalo?
V prvom rade - sa to naučil od Ježiša: „Blahoslavení ste, keď vás budú ľudia nenávidieť a vylúčia vás spomedzi seba, keď vás potupia a ako zlo zavrhnú vaše meno pre Syna človeka. Radujte sa v ten deň a plesajte, lebo v nebi vás čaká veľká odmena.“(Lukáš 6: 22–23). Utrpenie pre Ježiša zväčšujú náš záujem o nebo - ktoré trvá nekonečne dlhšie ako Zem.
Po druhé - pochádza to od Ducha Svätého, nie z nášho vlastného úsilia, predstáv alebo rodinnej výchovy. „Ovocie Ducha je... radosť.“ (Gal. 5:22). „...keď ste vo veľkom súžení s radosťou z Ducha Svätého prijali slovo.“ (1.Tes. 1: 6).
Po tretie - pochádza to z príslušnosti k Božiemu kráľovstvu. „Veď Božie kráľovstvo nie je jedenie a pitie, ale spravodlivosť, pokoj a radosť v Duchu Svätom.“ (Rim.14:17).
Po štvrté - vychádza to z viery, teda z viery v Boha. „Nech vás Boh nádeje naplní všetkou radosťou a pokojom vo viere“ (Rimanom 15:13). „Na to sa spolieham a viem, že zostanem a budem s vami všetkými na vaše napredovanie a na radosť z viery.“ (Filip.1:25).
Po piate - pochádza to z poznania Ježiša ako Pána. „Radujte sa vždy v Pánovi“ (Filip.4: 4).
Po šieste - pochádza od spoluveriacich, ktorí nám pomáhajú zamerať sa skôr na tieto zdroje radosti ako na klamné žiadosti. „...ale chceme spolupracovať na vašej radosti, veď vo viere stojíte pevne.“ (2. Kor.1:24).
Po siedme - pochádza to z posväcujúcich účinkov utrpenia. „No nielen to, ale chválime sa aj súženiami, lebo vieme, že súženie vedie k vytrvalosti, vytrvalosť k skúsenosti, skúsenosť k nádeji.“ (Rim.5: 3–4).
Ak ešte nie sme ako Pavol, keď hovorí: „Prekypujem radosťou,“, tak nás volá: „Napodobňujte ma, ako ja napodobňujem Krista!“ (1.Kor.11: 1). A pre väčšinu z nás je to výzva k úprimnej modlitbe. Pretože život radosti v Duchu Svätom je nadprirodzený život.
