No Boh dokazuje svoju lásku k nám tým, že Kristus zomrel za nás, keď sme boli ešte hriešni. (Rim 5:8)
Všimnite si, že „dokazuje“ je prítomný čas a „zomrel“ je minulý čas.
„Boh dokazuje svoju lásku k nám tým, že keď sme boli ešte hriešnici, Kristus za nás zomrel."
Prítomný čas naznačuje, že tento prejav je pokračujúcim skutkom, ktorý sa deje dodnes. A bude sa diať aj zajtra.
Minulý čas „zomrel“ znamená, že Kristova smrť sa stala raz navždy a nebude sa opakovať. „Veď aj Kristus trpel raz navždy za hriechy, spravodlivý za nespravodlivých, aby vás priviedol k Bohu. Bol usmrtený v tele, ale oživený v Duchu.“ (1. Petra 3:18).
Prečo Pavol použil prítomný čas („Boh dokazuje“)? Očakával by som, že Pavol povie: „Boh dokázal (minulý čas) svoju lásku k nám tým, že keď sme boli ešte hriešni, Kristus za nás zomrel.“ Nebola to Kristova smrť, ktorá sa stala, prejavom Božej lásky? A nestalo sa to v minulosti?
Myslím si, že vysvetlenie je uvedené o niekoľko veršov skôr. Pavol tam povedal, že „....chválime sa aj súženiami, lebo vieme, že súženie vedie k vytrvalosti, vytrvalosť k skúsenosti, skúsenosť k nádeji. A nádej nezahanbuje...“ (Rimanom 5: 3–4). Inými slovami, cieľom všetkého, čím nás Boh prevádza, je nádej. Chce, aby sme vo všetkých trápeniach cítili neochvejnú nádej.
Ale ako je to možné?
Pavol na to odpovedá v ďalšom verši: „lebo Božia láska je rozliata v našich srdciach skrze Ducha Svätého, ktorého sme dostali.“ (Rimanom 5: 5). Božia láska bola rozliata do našich sŕdc. Čas tohto slovesa znamená, že Božia láska sa rozliala v našich srdciach v minulosti (pri našom obrátení) a je stále prítomná a aktívna.
Boh preukázal svoju lásku k nám tým, že dal svojho Syna, aby v minulosti zomrel raz za naše hriechy (Rimanom 5: 8). Ale tiež vie, že táto minulá láska musí byť prežívaná ako súčasná realita (dnes a zajtra), ak máme mať trpezlivosť a nádej.
Preto nielen že to dokázal na Kalvárii; ale pokračuje v dokazovaní aj teraz svojím Duchom v našich srdciach. Robí to tak, že otvára oči našich sŕdc, aby ochutnali a videli slávu kríža a záruku, ktorú dáva, že nás nič nemôže odlúčiť od Božej lásky v Kristovi Ježišovi. (Rim. 8: 38–39).
