Nikto nevzýva tvoje meno, neprebúdza sa, aby sa pripútal k tebe, lebo si pred nami skryl svoju tvár a nechal si nás v moci našich vín. (Iz.64:6)
Je pravda, že tým, že nedodržiavame Boží zákon, urážame tým jeho dokonalú svätosť a stavia nás to pred Boží súd , pretože Boh nenávidí hriech: „Tvoje oči sú príliš čisté, aby sa dívali na zlo. Ty sa nemôžeš pozerať na trápenie! Prečo hľadíš na neverných a mlčíš, keď bezbožný pohlcuje spravodlivejšieho od neho?“(Habakuk 1:13; Jakub 2: 10–11).
To, čo človeka priviedlo k odsúdeniu v Starom zákone (a platí to aj dnes pre nás), však nebol nedostatok spravodlivosti a bezhriešnej dokonalosti. To, čo ich priviedlo k odsúdeniu, bolo že neverili Božím zasľúbeniam, najmä tomu, že jedného dňa im Hospodin pošle Vykupiteľa, ktorý sa stane pre svoj ľud dokonalou spravodlivosťou („Hospodin je naša spravodlivosť“- Jeremiáš 23: 6 ; 33:16). Starozákonní svätí vedeli, že takto boli spasení a že táto viera bola kľúčom k poslušnosti a poslušnosť bola dôkazom tejto viery.
Je rozporuplné, keď ľudia hovoria, že jediná spravodlivosť, ktorá má nejakú hodnotu, je Kristova spravodlivosť. Ospravedlnenie sa samozrejme nezakladá na nijakej našej spravodlivosti - ani na spravodlivosti danej Duchom z viery - ale iba na Kristovej spravodlivosti, ktorá je nám pripísaná. Ľudia však niekedy podceňujú a pohŕdavo hovoria o ľudskej spravodlivosti, akoby v nás nepôsobila taká spravodlivosť, ktorá by sa Bohu páčila. To nie je dobrý postoj. Často citujú Izaiáša 64: 5, ktorý hovorí, že naša spravodlivosť je ako špinavé handry alebo „znečistený odev“.
Ale v tomto kontexte text z Izaiáša 64: 5 neznamená, že všetka spravodlivosť, ktorú koná Boží ľud, je pre Boha neprijateľná. Izaiáš má na mysli ľudí, ktorých spravodlivosť je v skutočnosti pokrytecká. To nie je spravodlivosť. Ale v predchádzajúcom verši Izaiáš hovorí: „Ty stretáš toho, čo s radosťou koná spravodlivosť a na tvojich cestách spomína na teba.“ (Izaiáš 64: 4).
Je pravda - slávna pravda - že nikto z Božieho ľudu pred alebo po ukrižovaní Pána Ježiša by nebol prijatý ako očistený nepoškvrneným svätým Bohom, keby nám nebola pripísaná dokonalá Kristova spravodlivosť (Rimanom 5:19; 1. Korinťanom 1:30; 2) Korinťanom 5:21). To je pravda! To však neznamená, že Boh nevytvára u takto „ospravedlnených“ pozičnú spravodlivosť, ktorá nie je „špinavým odevom“ - aj keď ešte nie je dokonalá.
V skutočnosti takúto spravodlivosť vytvára Boh a táto spravodlivosť je pre neho vzácna a v skutočnosti ju Boh vyžaduje - nie ako podmienku pre naše ospravedlnenie (čo môže byť iba Kristova spravodlivosť), ale ako dôkaz toho, že sme skutočne ospravedlnené Božie deti. Za to sa Pavol modlí a mali by sme sa za to modliť aj my. Pavol sa modlí v liste Filipanom 1: 10–11: „...aby ste boli schopní rozoznávať, čo je podstatné, a aby ste boli čistí a bez úhony pre Kristov deň, naplnení ovocím spravodlivosti, ktoré je skrze Ježiša Krista na Božiu slávu a chválu.“
