Samuel odpovedal ľudu: „Nebojte sa! Spáchali ste síce všetko to zlo, len sa neodvracajte od Hospodina, ale slúžte mu celým srdcom. Neobracajte sa k ničotám, ktoré neosožia, ani nezachraňujú; sú to len ničoty. Hospodin nezavrhne svoj ľud pre svoje veľké meno, lebo z vás chce mať svoj ľud. (1.Sam.12:20-22)
Keď sa Izraeliti začali strachovať a činia pokánie zo svojho hriechu, že požadovali, aby im Samuel dal kráľa, aby boli ako iné národy, potom prichádza dobrá správa: „Nebojte sa; hoci ste spáchali všetko toto zlo. “ Počujete, ako sa to spätne ozýva - ako to znie nádherne ako ozvena? Možno by ste čakali, že zaznie: „Bojte sa, lebo ste urobili všetko to zlé.“ To je dobrý dôvod na strach: urobili ste veľké zlo, keď ste okrem Boha požadovali iného kráľa! Ale to nie je to, čo hovorí Samuel. "Neboj sa; spáchal si všetko toto zlo. “
Pokračuje: „Neodvracajte sa od nasledovania Hospodina, ale mu slúžte z celého svojho srdca. A neobracajte sa po prázdnych veciach, ktoré neosožia, ani nezachraňujú, lebo sú ničoty.“
Toto je evanjelium: Aj napriek tomu, že ste zhrešili a strašne ste zneuctili Pána, aj napriek tomu, že teraz máte kráľa, ktorého požadovanie bolo hriechom, napriek tomu, že tento hriech a jeho bolestivé následky nie možné zvrátiť, napriek tomu existuje budúcnosť a nádej. Je to milosrdenstvo. Neboj sa! Neboj sa!
Potom prichádza veľké uistenie - základ a podstata evanjelia v 1. Sam. 12:22. Prečo sa nemusíš báť, hoci si urobil všetko to zlé? " Lebo Hospodin nezavrhne svoj ľud pre svoje veľké meno, pretože sa mu zapáčilo urobiť ťa ľudom pre seba."
Základom evanjelia je Boží záväzok voči vlastnému menu. Počuli ste to? Nebojte sa, hoci ste zhrešili: „Pán neopustí svoj ľud pre svoje veľké meno.“ Malo by to mať na vás dva účinky: pokoru, ktorá láme srdce, a prekypujúce šťastie. Pokora, pretože vaša hodnota nie je základom vašej spásy. Šťastie, pretože vaša spása je založená na Božej vernosti k jeho vlastnému menu. Viac isté to nemôže byť.
