Aká nesmierna je tvoja dobrota! Uchoval si ju pre tých, čo sa ťa boja. Preukázal si ju tým, čo sa zjavne utiekajú k tebe. (Žalm 31:20)
Zamyslime sa nad dvoma dôležitými pravdami v Žalme 31:20.
1. Pánova dobrota
Existuje zvláštna Božia dobrota. To znamená, že nie je len všeobecná Božia dobrota, ktorú preukazuje všetkým ľuďom, vďaka čomu vychádza jeho slnko nad zlými aj dobrými (Matúš 5:45), ale aj zvláštna dobrota, ako hovorí žalm, pre „tých, ktorí sa ho boja.“
Táto dobrota je nezmerateľne hojná. Je bezhraničná. Trvá naveky. Je všeobjímajúca. Ku tým, ktorí sa ho boja, Boh je dobrý. „Vieme, že všetky veci slúžia na dobro tým, čo milujú Boha, ktorí sú povolaní podľa jeho predsavzatia.“ (Rímskym 8:28). Aj súženie je pre nich ziskom podľa Rímskym 5: 3–5: „No nielen to, ale chválime sa aj súženiami, lebo vieme, že súženie vedie k vytrvalosti, vytrvalosť k skúsenosti, skúsenosť k nádeji. A nádej nesklame, lebo Božia láska je rozliata v našich srdciach skrze Ducha Svätého, ktorého sme dostali.“
Tí, ktorí sa ho neboja, prijímajú len všeobecnú Božiu dobrotu. List Rimanom 2: 4–5 to opisuje takto: „Alebo opovrhuješ bohatstvom jeho dobroty, trpezlivosti a zhovievavosti a nevieš, že Božia dobrota ťa vedie k pokániu? V zatvrdnutosti svojho nekajúceho srdca si zhromažďuješ hnev na deň hnevu a zjavenia Božieho spravodlivého súdu.“ Boh ponúka láskavosť, dobrotu, trpezlivosť, zhovievavosť. Reakciou takýchto ľudí však nie je bázeň pred Pánom, ale tvrdosť srdca.
To je prvá pravda: Pánova dobrota.
- Bázeň pred Pánom
Bázeň pred Pánom je strach z poblúdenia od neho. Preto sa prejavuje utiekaním sa k Bohu. Preto sú v Žalme 31:20 spomenuté dve podmienky - báť sa Pána a utiekať sa k nemu. „Aká nesmierna je tvoja dobrota!
1./ Uchoval si ju pre tých, čo sa ťa boja.
2./ Preukázal si ju tým, čo sa zjavne utiekajú k tebe!“
Zdá sa, že tieto dve podmienky si protirečia. Zdá sa, že strach z poblúdenia nás od neho vzďaľuje a utiekanie sa nás k Bohu priťahuje. Ale keď si uvedomíme, že tento strach je strach z poblúdenia - strach z toho, že opustíme jeho cesty,- tak to si neprotirečí.
V srdci svätých je skutočné chvenie od strachu . „S bázňou a chvením pracujte na svojej vlastnej spáse“ (Filipanom 2:12). Ale je to chvenie, ktoré človek cíti v náručí Otca, ktorý práve vytrhol svoje dieťa z hlbín oceánu. Je to chvenie pri strašnom pomyslení na to, že by sme boli bez Otca.
Preto si vážme Pánovu dobrotu. Bojme sa opustiť ho. Utekajme pred hriechom a hľadajme útechu pri ňom. „Aká nesmierna je tvoja dobrota! Uchoval si ju pre tých, čo sa ťa boja. Preukázal si ju tým, čo sa zjavne utiekajú k tebe!"
