Aj Šaul odišiel domov do Gibey. Sprevádzala ho družina bojovníkov, ktorých srdca sa dotkol Boh. (1.Sam.10:26)
Stačí si spomenúť na to, čo sa hovorí v tomto verši. Boh sa ich dotkol. Nie manželka. Nie dieťa. Nie rodič. Nie poradca, ale Boh. Boh sa ich dotkol.
Ten, ktorý ma nekonečnú moc vo vesmíre. Ten s nekonečnou autoritou, nekonečnou múdrosťou, nekonečnou láskou, nekonečnou dobrotou, nekonečnou čistotou a nekonečnou spravodlivosťou. Ten sa dotkol ich srdca.
Ako sa dotýkajú povrchu Jupitera jeho molekuly? Prenikajú do jeho jadra? Dotyk Boha je úžasný nielen preto, že je to Boh, kto sa dotýka, ale aj preto, že je to dotyk. Je to skutočné spojenie. To, že sa to týka srdca, je úžasné. To, že sa to týka Boha, je úžasné. A to, že je to skutočný dotyk, je úžasné. O statočných mužoch sa nielen hovorilo. Nechali sa ovplyvniť Božím dotykom. Boh ich nielen videl a poznal. Boh sa s nekonečnou blahosklonnosťou dotkol ich srdca. Boh bol blízko pri nich. A oni prežili jeho dotyk.
Milujem ten dotyk. Túžim po ňom viac a viac. Pre seba aj pre vás všetkých. Modlím sa, aby sa ma Boh znovu dotkol svojou slávou a pre jeho slávu. Modlím sa, aby sa nás všetkých dotkol.
Ó, Boží dotyk! Ak prichádza ako oheň, nech tak bude. Ak prichádza ako voda, nech. Ak príde ako vietor, príď tak, Bože. Ak prichádza s hromom a bleskom, pokloňme sa pred ním.
Ó Pane, príď! Príď čím bližšie! Zapáľ nás, zavlaž nás, prefúkaj nás, zatras nami. Alebo príď v tichosti a nenápadne, príď. Prichádzaj stále. Dotýkaj sa našich sŕdc.
