Lebo láska k Bohu je v tom, že zachovávame jeho prikázania; a jeho prikázania nie sú ťažké. Veď všetko, čo sa narodilo z Boha, víťazí nad svetom. A tým víťazstvom, ktoré premohlo svet, je naša viera. (1.Jána 5:3-4)
Milovať Boha neznamená iba dodržiavať jeho prikázania. Kto má v srdci Boha, pre toho zachovávanie prikázaní nie je bremenom. Takto to hovorí Ján. Potom však túto pravdu uvedie do súvisu s novým narodením a vierou. Vzápätí hovorí: „Pretože“ – a to je dôvod, prečo Božie prikázania nie sú ťažké- „každý, kto sa narodil z Boha, premáha svet“. Takže iba vďaka novému narodeniu môže kresťan prekonávať prekážky tohto sveta a dodržiavať Božie prikázania.
A na záver Ján dodáva: „A toto je víťazstvo, ktoré zvíťazilo nad svetom - naša viera.“ Takže nové narodenie prekonáva prekážky sveta pri dodržiavaní prikázaní, pretože nové narodenie vedie k viere. Zázrak nového narodenia teda vytvára vieru, ktorá objíma všetko, čo Boh pre nás v Kristovi predstavuje ako vrchol uspokojenia. Vďaka tomu je poslušnosť Bohu príjemnejšia ako pokušenia sveta. A to je to, čo znamená milovať Boha.
Kazateľ a teológ z 18. storočia Jonathan Edwards pri premýšľaní nad týmto textom dospel k záveru: „Spasiteľná viera vyvoláva....lásku. Naša láska k Bohu nám umožňuje prekonať ťažkosti, ktoré súvisia s dodržiavaním Božích prikázaní - čo ukazuje, že láska je podstatná pri spasiteľnej viere, pre život v moci, vďaka čomu jej účinky sú veľké.“ Myslím, že Edwards má pravdu a veľa textov v Biblii podporuje to, čo hovorí.
Ďalším spôsobom, ako to povedať je, že viera v Krista nie je iba súhlasom s tým, čím je pre nás Boh, ale aj zhrnutím všetkého, čím je pre nás Boh v Kristovi. „Pravá viera zahŕňa Krista všetkými spôsobmi, ktorými ho Písmo ponúka úbohým hriešnikom.“ - to je ďalší citát z Edwardsa. Toto „zahrnutie“ je jedným druhom lásky ku Kristovi – tej, ktorá si ho cení nadovšetko.
Preto nie je rozpor medzi veršom 1. Jána 5: 3 na jednej strane, ktorý hovorí, že naša láska k Bohu nám umožňuje zachovávať jeho prikázania, a veršom 4 na druhej strane, ktorý hovorí, že naša viera prekonáva prekážky tohto sveta, ktoré nám bránia dodržiavať Božie prikázania. Láska k Bohu a Kristovi sa vierou prejavujú rovnakým spôsobom.
Ján ďalej definuje vieru, ktorá sa podriaďuje ako „tú, ktorá verí, že Ježiš je Boží Syn“ (1. Jána 5: 5). Táto viera „zahŕňa“ Ježiša ako slávnu božskú osobu, ktorou on je- Boží Syn. Nejde iba o súhlas s pravdou, že Ježiš je Boží Syn, pretože s tým súhlasia aj démoni. "Vykríkli:, Čo ťa do nás, Boží Syn? Prišiel si nás sem mučiť pred určeným časom?“ (Matúš 8:29). Viera v to, že Ježiš je Boží Syn, znamená „prijať“ význam tejto pravdy - hodnotu tejto skutočnosti. Znamená to byť spočinutý v Kristovi ako v Božom Synovi a v Bohu, ktorý sa nám v ňom zjavuje. „Boží Syn“ znamená, že Ježiš je popri svojom Otcovi najväčšou bytosťou vo vesmíre. Preto všetko, čo učil je pravdou a všetko, čo sľúbil sa naplní a jeho veľkosť v napĺňaní potrieb našej duše sa nikdy nezmení.
Viera v to, že Kristus je Božím Synom, je preto istotou, ktorá nás napĺňa uspokojením v ňom.
