Hoc by som šiel temným údolím, nebudem sa báť zlého. Veď ty si so mnou, tvoj prút a tvoja palica sú mi útechou. (Žalm 23:4)
Forma 23. žalmu je poučná.
V Žalme 23:1–3 Dávid hovorí o Bohu ako „ON“:
Hospodin - ON je môj Pastier, nič mi nechýba. Vodí ma-ON- na zelené pastviny, privádza ma k tichým vodám. ON-Obnovuje mi život, vodí ma správnymi cestami pre svoje meno.
Potom vo veršoch 4 a 5 Dávid hovorí o Bohu ako o „TY“:
Hoc by som šiel temným údolím, nebudem sa báť zlého. Veď TY si so mnou, TVOJ prút a tvoja palica sú mi útechou. TY-Prestieraš mi stôl pred mojimi protivníkmi, hlavu mi natieraš olejom, môj kalich preteká.
Potom sa vo verši 6 sa vracia späť:
Vracať sa budem do Hospodinovho domu, pokiaľ budem žiť.
Z tejto formy si môžeme vyvodiť ponaučenie, že nie je dobré hovoriť veľmi dlho o Bohu bez toho, aby sme sa rozprávali s Bohom.
Každý kresťan je prinajmenšom amatérsky teológ - teda človek, ktorý sa snaží pochopiť Boží charakter a jeho cesty a potom to vyjadruje slovami. Ak nie sme aspoň trochu teológovia, potom sa nikdy nebudeme navzájom rozprávať o Bohu, ani s Bohom, a našej vzájomnej viere tým veľmi nepomôžeme.
Ale čo som sa naučil od Dávida v 23. žalme a v iných žalmoch je to, že by som mal svoju teológiu pretkať modlitbou. Moje hovory o Bohu by som mal často prerušovať rozprávaním s Bohom.
Za myšlienkou: „Boh je dobrý“ by mala prísť modlitba: „Ďakujem ti, Bože, že si dobrý.“
Vzápätí za vetou: „Boh je slávny“, malo by prísť: „Oslavujem ťa, Bože!“
Tak to musí byť, ak cítime Božiu prítomnosť vo svojich srdciach, a premýšľame o ňom vo svojej mysli a opisujeme ho svojimi perami.
