Ako by nám ten, ktorý neušetril vlastného Syna, ale vydal ho za nás všetkých, nedaroval s ním všetko? (Rim.8:32)
Najďalekosiahlejší prísľub Božej budúcej milosti sa nachádza v liste Rimanom 8:32. Toto je pre mňa najcennejší verš v Biblii. Jedným z dôvodov je, že prísľub v ňom je taký všeobjímajúci, že je pripravený pomôcť mi prakticky na každom kroku v mojom živote a službe. V mojom živote nikdy nenastala a nikdy nebude okolnosť, že by tento prísľub nemal platnosť.
Obsiahlosť tohto prísľubu by sám o sebe pravdepodobne neurobil tento verš najcennejším. Existujú aj ďalšie podobné prísľuby, ako napríklad Žalm 84:11: „Hospodin neodopiera dobro tým, čo žijú bezúhonne“. Alebo 1. Korinťanom 3: 21–23: „... veď všetko je vaše: či Pavol, či Apollo, či Kéfas, či svet, či život, či smrť, veci prítomné, či budúce: všetko je vaše, vy ste však Kristovi a Kristus je Boží“. Je ťažké doceniť ďalekosiahly dosah a rozsah týchto sľubov.
Čo však text Rimanom 8:32 robí takým cenným je myšlienka, ktorá hovorí o prísľube založenom na neotrasiteľnej Božej láske k jeho nekonečne obdivuhodnému Synovi.
Jadro textu Rimanom 8:32 dáva záruku prísľubu , ktorý je tak pevný a spoľahlivý, že neexistuje žiadna možnosť, že by tento prísľub mohol byť niekedy zrušený. Vďaka tomu je aj v čase najväčších neistôt a nepokojov nepohnuteľnou istotou. Čokoľvek iné sa môže pohnúť, čokoľvek iné sklame, čokoľvek iné zlyhá, ale tento všeobjímajúci prísľub budúcej milosti nemôže nikdy zlyhať.
„Ten, kto neušetril svojho vlastného Syna, ale vydal ho za nás všetkých...". To je nepohnuteľné jadro. Ak je to pravda, čo hovorí logika neba, potom Boh s absolútnou istotou dá všetko tým, za ktorých dal svojho Syna!
