Keď teda Kristus prešiel utrpením v tele, aj vy sa vyzbrojte takým istým zmýšľaním: Kto prešiel utrpením v tele, skoncoval s hriechom. (1.Petra 4:1)
Na prvý pohľad je táto informácia mätúca: Musel Kristus prestať hrešiť? Nie! „On hriech nespáchal, ani lesť nebola v jeho ústach“. (1. Petra 2:22). Potom sa to objasní: „On nespáchal žiadny hriech“ Keď sa vyzbrojíme takým zmýšľaním, že Kristus za nás trpel, uvedomíme si, že sme s ním zomreli. „On sám na vlastnom tele vyniesol naše hriechy na drevo, aby sme odumreli hriechom a žili pre spravodlivosť. Jeho ranami ste boli uzdravení.“ (1. Petra 2:24). Keď s ním zomrieme, prestaneme hrešiť.
Rovnako Pavol píše v Rimanom 6: “Veď vieme, že náš starý človek bol spolu s ním ukrižovaný, aby bolo zneškodnené telo hriechu, aby sme už viac neboli otrokmi hriechu. Lebo kto zomrel, stal sa slobodným od hriechu....Tak aj vy usudzujte, že ste mŕtvi hriechu, ale žijete Bohu v Ježišovi Kristovi“. (Rim.6: 6–7, 11).
Peter hovorí: „Vyzbrojte sa takýmto zmýšľaním!“
Pavol hovorí: „Považujte sa za mŕtvych!“
Zbraňou na boj proti hriechu je takéto zmýšľanie – takéto uvažovanie.
Keď prídu pokušenia od Satana - žiadostivosť, krádež, klamstvo, zlá túžba, závisť, odplata, strach - vyzbrojte sa touto myšlienkou: Keď môj Pán trpel a zomrel, aby ma oslobodil od hriechu, aj ja som zomrel hriechu!
Keď vám Satan hovorí: Prečo si odoprieť potešenie zo žiadostivosti? Prečo sa kvôli tomu trápiť, keď sa tomu môžeš vyhnúť klamstvom? Prečo si nedopriať trochu neškodného potešenia, po ktorom túžiš? Prečo nehľadať spravodlivosť tým, že za zranenie sa odplatíš rovnakým zranením, ktoré ti bolo spôsobené?
Odpovedz mu: Boží Syn trpel (skutočne trpel!), aby ma zbavil hriechu. Nemôžem uveriť, že mohol trpieť, aby ma urobil nešťastným. Preto to, za čo zomrel, aby ma vykúpil, musí byť úžasnejšie ako potešenie z hriechu. Odkedy mu dôverujem, moja náchylnosť k tvojim lákadlám sa stratila, zomrela.
Satan, strať sa! Keď idem okolo tvojej cukrárne, moje ústa už viac neslintajú.
