Hľa, môj služobník, ktorého som si vyvolil, môj milovaný, v ktorom mám zaľúbenie. Na neho vložím svojho Ducha a on oznámi právo národom. Nebude sa škriepiť, ani kričať, na uliciach nikto nepočuje jeho hlas. Nalomenú trstinu nedolomí a hasnúci knôt nedohasí, kým nedopomôže právu k víťazstvu. V jeho meno budú dúfať národy. (Matúš 12:18-21, citát z Izaiáša 42)
Otcov Duch plesá radosťou nad pokorou svojho Syna. Keď je trstina nalomená, Služobník ju nežne podrží vo vzpriamenej polohe, kým sa nezahojí. Keď knôt tlie a má malý plamienok, Služobník ho neuhasí, ale priloží ruku a jemne fúka, kým sa opäť nerozhorí.
Takto volá Otec: "Hľa, môj Služobník, ktorého som si vyvolil, v ktorom má moja duša zaľúbenie!" Hodnota a nádhera Syna nepochádza len z jeho majestátu a jeho pokory, ale z toho, ako sa v dokonalom pomere s Otcom dopĺňajú.
Keď anjel v Zjavení Jána 5:2 volá: „Videl som mocného anjela, ktorý hlásal mohutným hlasom: „Kto je hoden otvoriť knihu a rozlomiť jej pečate?“, vzápätí prichádza odpoveď: „Neplač! Hľa, zvíťazil lev z Júdovho kmeňa, Dávidov výhonok, aby otvoril knihu a jej sedem pečatí.“ (Zjav.5:5). Boh miluje silu Leva z Júdovho kmeňa. Preto je v Božích očiach hoden otvoriť záznamy dejín posledných dní.
Ale tento obraz nie je úplný. Ako tento Lev zvíťazil? Ďalší verš opisuje jeho vzhľad: „Medzi trónom, štyrmi bytosťami a medzi staršími som videl stáť Baránka akoby zabitého, ktorý mal sedem rohov a sedem očí, čo znamená sedem Božích duchov, poslaných na celú zem.“ (Zjav.5:6). Ježiš je hoden Otcovej radosti nielen ako Lev z Júdovho kmeňa, ale aj ako zabitý Baránok. Predstavuje to úžasnú slávu Ježiša Krista, vteleného Božieho Syna, ako ohromujúce spojenie majestátu a pokory.
