Stačí ti moja milosť, lebo sila sa dokonale prejavuje v slabosti. (2.Kor.12:9)
Božím zámerom pre utrpenie je, aby vyvyšovalo Kristovu hodnotu a moc. To je milosť, pretože najväčšou radosťou pre kresťana je prežívať Krista vyvýšeného v našom živote.
Keď Pán Ježiš Pavlovi povedal, že jeho "osteň v tele" nebude odstránený, posilnil Pavlovu vieru vysvetlením prečo. Pán povedal: "Stačí ti moja milosť, lebo moja moc je dokonalá v slabosti" (2.Kor.12:9).
Boh určil, aby bol Pavol slabý, aby sa Kristus mohol v ňom prejaviť ako silný. Ak sa budeme cítiť sebestační a silní, slávu získame my, nie Kristus. Kristus si vyberá slabých tohto sveta, "aby sa nikto z ľudí nemohol chváliť pred Bohom" (1.Kor.1:29). Preto niekedy robí zdanlivo silných ľudí slabšími, aby bola Božia moc viac zjavná. Vieme, že Pavol to prežíval ako milosť, pretože sa z toho tešil: „Preto sa budem radšej chváliť svojimi slabosťami, aby vo mne prebývala Kristova sila. Preto mám záľubu v slabostiach, v hanobení, v núdzi, v súženiach, v prenasledovaniach a v úzkostiach pre Krista. Lebo keď som slabý, vtedy som silný.“ (2.Kor.12: 9 -10).
Žiť vierou v Božiu milosť znamená byť spokojný a pevne sa držať toho, čím je pre nás Boh v Ježišovi Kristovi. Práve k tomu je určená naša vlastná slabosť a utrpenie.
