A buďte k sebe dobrí, milosrdní, odpúšťajte si navzájom, ako aj vám Boh odpustil v Kristovi. (Efez.4:32)
Spasiteľná viera nie je len viera v to, že vám bolo odpustené. Spasiteľná viera sa pozerá na hrôzu hriechu a potom sa pozerá na Božiu svätosť a chápe, že Božie odpustenie je nevýslovne slávne a krásne. Nielenže ho prijímame, ale aj obdivujeme. Sme šťastní s naším priateľstvom s takým veľkým a odpúšťajúcim Bohom.
Viera v Božie odpustenie neznamená len presvedčenie, že som zachránený. Znamená tešiť sa z pravdy, že odpúšťajúci Boh je najcennejšou bytosťou vo vesmíre. Spasiteľná viera si cení, že Boh nám odpustil. Preto si Boha, ktorý odpúšťa a čím je pre nás v Ježišovi Kristovi ctíme. Táto skúsenosť má zásadný vplyv na to, aby sme sa aj my stali odpúšťajúcimi ľuďmi.
Kristov kríž, vďaka ktorému sme odpustenie dostali, je už za nami. Pohľadom naspäť si uvedomujeme milosť, v ktorej budeme navždy stáť. (Rim.5:2) Uvedomujeme si, že sme a vždy budeme milovaní a prijatí. Uvedomujeme si, že živý Boh je odpúšťajúci Boh. Ale prežívanie nášho odpustenia pokračuje navždy do budúcnosti. Naše radostné spoločenstvo s veľkým Bohom, ktorý odpúšťa, trvá naveky.
Ale môže sa stať, že budeme pokračovať v neodpustení, ak si budeme myslieť, že naša viera pri pohľade na kríž je dostatočná pre náš život v Kristovi. Zamyslime sa preto nad tým, čo je to skutočná viera - nielen pre pocit, že sme v Kristovi, ale aj pre hlboké uspokojenie z toho, čím je pre nás Boh v Ježišovi. Takáto viera sa nepozerá iba na to, že sme v Kristovi, ale aj na to, aby sme videli a tešili sa z takého Boha, ktorý nám ponúka budúcnosť vo večnom spoločenstve s ním. Mať blažené spoločenstvo s takýmto odpúšťajúcim Bohom je rozhodujúce pre to, aby sme sa stali odpúšťajúcimi ľuďmi.
