On sám na vlastnom tele vyniesol naše hriechy na drevo, aby sme odumreli hriechom a žili pre spravodlivosť. Jeho ranami ste boli uzdravení. (1.Petra 2:24)
Čo by malo byť pre nás motívom nehnevať sa na našich kresťanských spolubratov, ktorí činia pokánie so svojich hriechov voči nám? Naše morálne rozhorčenie kvôli urážke, ktorú nám spôsobili sa nevyparí len preto, že sú to kresťania. V skutočnosti sa môžeme cítiť ešte viac zradení. A povedať jednoduché: "Je mi to ľúto" sa nám môže zdať neprimerané k bolesti, ktorú nám spôsobili.
V tomto prípade však máme do činenia so spolukresťanmi a prísľub Božieho hnevu voči tomu, kto nám ublížil neplatí, pretože "niet odsúdenia pre tých, ktorí sú v Kristovi Ježišovi" (Rim. 8:1). „Veď Boh nás neurčil na hnev, ale aby sme získali spásu skrze nášho Pána Ježiša Krista.“ (1.Tes.5:9). Môže sa zdať, že sa im to prepáči. Kam sa máme obrátiť, aby sme sa uistili, že spravodlivosti bude učinené zadosť - že kresťanstvo nie je výsmechom pre vážnosť hriechu?
Odpoveďou je, že by sme sa mali pozerať na Kristov kríž. Všetky krivdy, ktoré sa voči nám dopustili veriaci, boli potrestané v Ježišovej smrti. Vyplýva to z jednoduchej, ale pravdivej skutočnosti, že na Ježiša boli prenesené hriechy všetkého Božieho ľudu. „Všetci sme blúdili ako ovce, každý išiel svojou cestou, ale Hospodin na neho uvalil neprávosti nás všetkých.“ (Iz.53: 6; 1.Petra 2:24). Kristovo utrpenie bolo skutočným Božím trestom a odplatou za každé zranenie, ktoré nám spôsobili spolukresťana.
Kresťanstvo nezľahčuje hriech. Nezľahčuje naše zranenie. Naopak, berie hriech tak vážne, že aby ho vymazal, Boh dal svojho vlastného Syna, aby trpel viac, než by sme my kedy mohli kohokoľvek prinútiť trpieť za to, čo nám urobil. Ak budeme prechovávať nenávisť voči našim spolubratom, v podstate tým hovoríme, že Kristov kríž nebol dostatočný pre vymazanie hriechov Božieho ľudu. Bola by to urážka Kristovho kríža, čo sa nesmie stať.
