„Nebojte sa, veď Boh vás prišiel skúšať, aby ste sa ho báli a nehrešili.“ (2.Moj. 20,20)
Existuje strach, ktorý je otrocký a odvádza nás od Boha, a existuje strach, ktorý je príjemný a priťahuje nás k Bohu. Mojžiš v tomto verši varoval pred jedným a vyzýval k druhému:
“ Mojžiš odpovedal ľudu: „Nebojte sa, veď Boh vás prišiel skúšať, aby ste sa ho báli a nehrešili.“ (2.Moj. 20:20)
Najlepšou ilustráciou dobrého strachu, akú som kedy videl, bolo, keď sa jeden z mojich synov pozeral nemeckému ovčiakovi do očí. Boli sme na návšteve u rodiny z nášho zboru. Môj syn Karsten mal asi sedem rokov. Mali obrovského psa, ktorý stál zoči-voči sedemročnému chlapcovi. Bol priateľský a Karsten nemal problém sa s ním skamarátiť. Keď sme však Karstena poslali do auta po niečo, čo sme tam zabudli, začal utekať a pes sa s tichým vrčaním rozbehol za ním. To Karstena, samozrejme, vystrašilo. Majiteľ však povedal: "Karsten, choď radšej pomaly. Ten pes nemá rád, keď pred ním ľudia utekajú." Ak Karsten psa objímal, bol priateľský a dokonca mu oblizoval tvár. Ak však pred psom utekal, pes vrčal a Karsten sa ho začal báť.
To je obraz toho, čo znamená báť sa Boha. Boh chce, aby jeho moc a svätosť v nás vzbudzovali úctu. Nie však, aby nás strach od neho odháňal, ale aby nás k nemu privádzal. Báť sa Boha znamená predovšetkým báť sa opustiť ho ako našu veľkú istotu a uspokojenie.
Alebo to môžeme povedať aj inak: máme sa báť nevery. Báť sa nedôverovať Božej dobrote. Nie je práve toto zmyslom verša Rimanom 11:20-21? „Povieš teda: „Ratolesti boli vylomené, aby som ja bol zaštepený.“ Dobre, pre nevieru boli vylomené, ale ty stojíš za pomoci viery. Nenamýšľaj si, ale sa boj! Lebo ak Boh neušetril prirodzené ratolesti, neušetrí ani teba.“
To znamená, že by sme sa mali báť neveriť, nemať vieru, báť sa utiecť pred Bohom. Ale ak s ním kráčame a v láske sa k nemu vinieme, bude navždy naším priateľom a ochrancom.
