Aká nesmierna je tvoja dobrota! Uchoval si ju pre tých, čo sa ťa boja. Preukázal si ju tým, čo sa zjavne utiekajú k tebe. (Žalm 31:20)
Skúsenosť budúcej milosti často závisí od toho, či sa utečieme k Bohu, alebo budeme pochybovať o jeho starostlivosti a budeme hľadať úkryt inde. Pre tých, ktorí sa utiekajú k Bohu, má pripravených mnoho bohatých zasľúbení.
- Nikto, kto sa k utieka k nemu, nebude odsúdený.(Žalm 34:22)
- On je štítom pre všetkých, ktorí sa k nemu utiekajú. (2.Sam.22:31)
- Blahoslavení sú tí, ktorí sa k nemu utiekajú. (Žalm 2,12)
- Hospodin je dobrý, je pevnosťou v deň súženia; pozná tých, čo sa utiekajú k nemu. (Náhum 1:7)
Za to, že hľadáme útočisko v Bohu si nič nezaslúžime. Hľadanie útočiska, pretože sme slabí a potrebujeme ochranu, nie je dielom, ktorým by sme sa mohli chváliť našou sebestačnosťou. Poukazuje len na to, že sa považujeme za bezmocných a potrebujeme úkryt pre záchranu.
Vo všetkých tých zasľúbeniach, ktoré sme citovali, je podmienkou Božieho požehnania to, že sa k nemu utiekame. Nezaslúžime si za to nič. Je to znakom zúfalstva, priznanej slabosti, vnútornej potreby a hľadania istoty. Zúfalstvo nie je zásluha; prosí o milosť a očakáva milosť.
