Ježiš im odpovedal: „Ja som chlieb života. Kto prichádza ku mne, nebude hladovať a kto verí vo mňa, nebude smädný. Nikdy. (Ján 6:35)
Musíme si uvedomiť, že podstatou viery je byť uspokojený so všetkým, čím je pre nás Boh v Kristovi. Takáto definícia viery zdôrazňuje dve veci. Prvou je zameranie viery na Boha. Nie sú to len Božie zasľúbenia, ktoré nás uspokojujú. Je to všetko, čím je pre nás sám Boh v Ježišovi. Viera zahŕňa Boha v Kristovi ako náš poklad - nielen zasľúbené Božie dary.
Viera vkladá svoju nádej nielen do istoty budúceho veku, ale aj do skutočnosti, že tam bude Boh. (Zjav. 21:3). „Od trónu som počul mohutný hlas: „Pozri, Boží stánok medzi ľuďmi. Boh bude s nimi prebývať a oni budú jeho ľudom; on sám, ich Boh, bude s nimi.“
Aj teraz to, čo vierou vrúcne prijímame, nie je len skutočnosť odpustenia hriechov (akokoľvek je to cenné), ale prítomnosť živého Krista v našich srdciach a plnosť samotného Boha. V liste Efezanom 3:17 - 19 sa Pavol modlí: „...a aby Kristus skrze vieru prebýval vo vašich srdciach, aby ste tak zakorenení a upevnení v láske mohli so všetkými svätými pochopiť, aká je to šírka, dĺžka, výška a hĺbka, a poznať Kristovu lásku, ktorá prevyšuje poznanie, a tak aby ste sa dali naplniť celou Božou plnosťou.“
Ďalšia vec, ktorá sa zdôrazňuje pri definovaní viery ako uspokojenia zo všetkého, čím je pre nás Boh v Ježišovi, je pojem "uspokojenie". Viera je uhasenie smädu duše pri Božom prameni. V ev. Jána 6:35 vidíme, že "veriť" znamená "prísť" k Ježišovi, jesť a piť "chlieb života" a "živú vodu" (Ján 4:10,14), ktoré nie sú ničím iným ako samotným Ježišom.
V tom je tajomstvo moci viery, ktorá dokáže zlomiť zotročujúcu silu príťažlivosti hriechu. Ak je srdce uspokojené so všetkým, čím je pre nás Boh v Ježišovi, moc hriechu odlákať nás od Kristovej plnosti je zlomená.
