Usilujte sa o pokoj so všetkými a o svätosť, bez ktorej nikto neuvidí Pána. (Žid.12:14)
Existuje praktická svätosť, bez ktorej neuvidíme Pána. Mnohí však žijú, akoby to tak nebolo.
Niektorí kresťania žijú tak nesvätým životom, že si budú musieť vypočuť Ježišove hrozné slová: "Nikdy som vás nepoznal; odíďte odo mňa, vy, ktorí robíte neprávosť" (Mat.7:23). Pavol hovorí veriacim kresťanom: „Ak budete žiť podľa tela, zomriete.“ (Rim.8:13).
Musíme teda byť svätými, bez čoho nikto neuvidí Pána. Usilovať sa o svätosť vierou v budúcu milosť je nesmierne dôležité.
Existuje aj iný spôsob snaženia sa o svätosť, ktoré však vedie k smrti. Pavol nás varuje pred tým, aby sme Bohu slúžili inak ako vierou v jeho uschopňujúcu milosť. Bohu sa „nedá slúžiť ľudskými rukami, ako keby niečo potreboval, veď on dáva všetkému život, dych a všetko.“ (Skut.17:25). Ak sa snažíme slúžiť Bohu spôsobom ktorý nezávisí od neho ako darcu sily pre našu službu, zneucťujeme ho tým ako službou pohanským bohom.
Peter opisuje pravú službu Bohu pre porovnanie k takejto sebestačnej službe: “Keď niekto hovorí, nech hovorí slovami, ktoré mu dal Boh, keď niekto slúži, nech to robí silou, ktorú dáva Boh, aby bol vo všetkom oslavovaný Boh skrze Ježiša Krista!“ (1.Petra 4:11). A Pavol hovorí: „Neodvážil by som sa hovoriť o niečom, čo by Kristus nevykonal skrze mňa k poslušnosti pohanov, slovom a skutkom.“ (Rim.15:18; pozri tiež 1.Kor.15:10).
Boh prichádza postupne so svojou milosťou, aby nás uschopnil konať "každý dobrý skutok", ktorý Boh pre nás pripravil. „Veď Boh má moc rozhojniť vo vás všetku milosť, aby ste mali vždy a vo všetkom všetkého dostatok na každý dobrý skutok.“ (2.Kor. 9:8).
Boj o dobré skutky je bojom o vieru v zasľúbenia budúcej milosti.
