Šimon vyrozprával, ako Boh po prvý raz zhliadol a vybral si z pohanov ľud pre svoje meno. (Skutky 15:14)
Je ťažké dostatočne zdôrazniť ústrednú dôležitosť Božieho mena, teda Božej slávy, pri poslaní cirkvi. Keď Peter vo svojom videní nečistých zvierat v Skutkoch v 10.kapitole obrátil svet naruby a počul Božiu výzvu, že by mal evanjelizovať pohanov i Židov, vrátil sa do Jeruzalema a povedal apoštolom, že to všetko Boh robí kvôli svojmu menu. Jakub zhrnul Petrov prejav takto: „Keď sa odmlčali, ujal sa slova Jakub a povedal: „Muži, bratia, vypočujte ma! Šimon vyrozprával, ako Boh po prvý raz zhliadol a vybral si z pohanov ľud pre svoje meno.“ (Skutky 15: 13–14).
Nie je prekvapením, že Peter povedal, že Božím zámerom bolo zhromaždiť ľudí pre svoje meno; pretože Pán Ježiš dal Petrovi pred niekoľkými rokmi nezabudnuteľnú lekciu. Pamätáte si, že potom, čo sa bohatý mladý muž odvrátil od Ježiša a odmietol ho nasledovať, Peter povedal Ježišovi: „Hľa, my sme opustili všetko a išli sme za tebou (na rozdiel od tohto bohatého). Čo z toho budeme mať?“ (Matúš 19:27).
Ježiš odpovedal láskavým pokarhaním, ktoré v skutočnosti hovorilo o tom, že neexistuje žiadne obetovanie všetkého, keď žijeme pre meno Syna človeka. Povedal: „Každý, kto pre moje meno opustil domy alebo bratov, alebo sestry, alebo otca, alebo matku, alebo deti, alebo polia, dostane stonásobne viac a bude dedičom večného života....“ (Mat.19:29).
Pravda je jasná: Bohu robí nesmierne potešenie zhromažďovať ľudí z celej zeme pre svoje meno z každého kmeňa, jazyka a národa (Zjav.5: 9; 7: 9). Má nevyčerpateľné nadšenie pre oslávenie svojho mena medzi národmi.
Preto keď zosúladíme naše túžby s jeho vôľou a kvôli jeho menu sa vzdáme hľadania svojej vlastnej svetskej slávy a pohodlia a stotožníme sa s jeho zámerom, Boží všemocný záväzok s jeho menom letí ako transparent pred nami, a nemôžeme prehrať, aj keď musíme prejsť mnohými súženiami (Skutky 14:22; Rim.8: 35–39).
