Bože, ty si môj Boh! Hľadám ťa za úsvitu, moja duša prahne po tebe. Po tebe túži moje telo ako suchá a pustá zem bez vody. (Žalm 63:1-2)
Iba Boh môže uspokojí srdce tak, ako uspokojil Dávidovo. Dávid bol mužom podľa Božieho srdca. Takto sme boli stvorení všetci - byť podľa Božieho srdca. To je podstata toho, čo znamená milovať Boha: byť v ňom spočinutý. V ňom - nielen v jeho daroch, ale aj v samotnom Bohu ako v slávnej osobe, ktorou je!
Milovať Boha zahŕňa aj poslušnosť voči všetkým jeho príkazom; zahŕňa to vieru v jeho Slovo; znamená to byť vďačný za všetky jeho dary. Ale to nie je všetko. Podstatou milovania Boha je obdivovať ho a tešiť sa z neho, z toho, aký je. A práve tento pôžitok z Boha spôsobuje to, že všetko čo robíme, je na jeho oslavu.
Všetci to vieme, a je to tak aj v Písme. Cítime sa viac potešení láskou tých, ktorí nám slúžia z povinnosti, alebo nám slúžia z radosti zo spoločenstva? Moja žena je potešená, keď poviem: „Teší ma, že môžem tráviť čas s tebou.“ Moje šťastie je odpoveďou na jej dobrý charakter. A tak je to aj s Bohom. Najviac je v nás oslávený, keď sme v ňom šťastní. Nikto z nás ešte nedospel k dokonalému uspokojeniu v Bohu. Keď strácam nejaké pozemské pohodlie, moje srdce často reptá. Ale keďže som z Božej milosti okúsil, že Pán je dobrý, spoznal som prameň trvalej radosti.
A tak rád trávim svoje dni poukazovaním ľuďom na túto radosť, až kým nepovedia spolu so mnou: „Len jedno som žiadal od Hospodina, len o to sa snažím, aby som smel bývať v jeho dome po všetky dni svojho života, aby som mohol rozjímať o dobrote Hospodina a obdivovať jeho chrám.“ (Žalm 27: 4).
