A spievajúc pesničku, vyšli na Olivovú Horu. Marek 14:26
Počuli ste Ježiša spievať?
Spieval bas alebo tenor? Akú farbu mal jeho hlas? Jasnú , zvučnú alebo temnú? Intonoval dokonale presne? Zrejme mal absolútny sluch. Keď spieval na oslavu svojho Otca, mal pri tom zavreté oči? Alebo sa pozeral do očí svojich učeníkov a bolo im spolu veselo? Kto začínal spievať pesničku? Kto udával tón? On alebo jeho učeníci? Bol to Jakub, Peter alebo Matúš?
Aký by som bol šťastný, keby som počul Ježiša spievať! Myslím, že celá zem jasala, keď počula Ježiša pozdvihnúť svoj hlas k oslave Boha. Stvoriteľ zeme spieval! Zrejme sa to naučil od svojho Otca. Určite spolu spievali celú večnosť, až kým neprišiel na zem v ľudskom tele. Alebo si to nemyslíte? Nespieva božia Trojica celú blaženú večnosť až dodnes?
Biblia hovorí, že zmyslom nášho spievania je pozdvihovať „mohutný hlas radosti“. „Dávid rozkázal kniežatám levitov, aby zo svojich bratov ustanovili spevákov s hudobnými nástrojmi, harfami, citarami a cimbalmi, aby sa mohutný hlas radosti vznášal do výsosti“. 1. Kron.15:16
Nikto v celom vesmíre nemá viac radosti ako Boh. Má nekonečnú radosť. Raduje sa vo večnosti zo svojho dokonalého diela a jeho Syn Ježiš je odbleskom slávy jeho dokonalého diela.
Božia radosť je nepredstaviteľne mohutná. On je Boh. Keď vyslovil slová, sformovali sa vesmírne galaxie. A keď on s radosťou spieva uvoľňuje sa viac energie ako jej je v celom pohybujúcom sa vesmíre.
Keď on vložil do nášho vnútra pieseň aby sa naše srdce v ňom mohlo tešiť, či to neurobil preto, aby sa aj on sám mohol radovať v obraze jeho vlastného Syna v Duchu svätom? Sme spievajúci ľudia, pretože sme deťmi spievajúceho Boha.
