Všetky svoje skutky konajú iba preto, aby ich ľudia videli. Rozširujú svoje modlitbové remienky a zväčšujú si strapce na rúchach. Majú radi čestné miesto na hostinách a popredné stolce v synagógach, pozdravy na námestiach, a aj to, keď ich ľudia oslovujú: ‚Rabbi!(Mat.23:5-7)
Šteklenie namyslenosťou si žiada poškrabanie spokojnosťou samým so sebou. Ak máme radosť z pocitu namyslenosti, nebudeme spokojní bez toho, aby nás ostatní ľudia vyvyšovali.
Preto Ježiš takto opisuje zákonníkov a farizejov v ev.Matúša 23: 5: „Všetky svoje skutky konajú iba preto, aby ich ľudia videli.“
Zamyslime sa nad týmto protirečením: Nemysleli by ste si, že namyslenosť by mala pyšného človeka oslobodiť od toho, aby ho ostatní vyvyšovali? Takýto človek by mal byť spokojný sám so sebou. Je však zrejmé, že v tejto takzvanej „spokojnosti“ je prázdnota.
Zameranosťou na seba nikdy nedosiahne spokojnosť so samým sebou. Spokojnosť so sebou nikdy nemôže byť dostatočná. Nie sme Boh. Sme stvorení na Boží obraz. A to, čo nás robí „podobnými“ Bohu, nie je naša dostatočnosť. Sme iba tiene a odrazy. Takže v duši takého človeka, ktorý sa snaží byť spokojný sám so sebou bude vždy prázdnota.
Táto prázdna túžba po chvále od ľudí naznačuje pýchu a chýbajúcu vieru v pretrvávajúcu Božiu milosť. Ježiš videl hrozný vplyv tohto šteklenia namyslenosťou ľudskej slávy. Pomenoval to v Jánovi 5:44: „Ako môžete veriť vy, ktorí prijímate slávu jedni od druhých, a nehľadáte slávu od jediného Boha?“ Odpoveď je, že nemôžeme. Šteklenie túžbou po uznaní od iných ľudí zabraňuje veriť. Prečo? Pretože viera pozerá od sebeckosti k Bohu. Viera nachádza uspokojenie v tom, čím je pre vás Boh v Ježišovi. A ak sa chcete uspokojiť šteklivými chválami od iných ľudí, odvrátite sa od Ježiša. On nie je taký. Žije pre slávu svojho Otca. A vyzýva nás, aby sme boli takí istí.
Ak sa odvrátite od sebeckosti ako zdroja uspokojenia (ku pokániu) a prídete k Ježišovi a nájdete potešenie z toho, čím je pre vás Boh (ku viere), potom šteklenie prázdnymi chválami od ľudí bude nahradené plnosťou - tým, čo Ježiš nazýva „prameň vody vyvierajúci do večného života“ (Ján 4:14).
