Uzavriem s nimi večnú zmluvu, že im neprestanem preukazovať dobro a vložím im do srdca svoju bázeň, aby sa odo mňa neodvrátili. Budem mať z nich radosť, aby som im preukazoval dobro celým svojím srdcom a celou svojou dušou a skutočne ich zasadil v tejto krajine. (Jer. 32:40-41)
Toto je jeden z tých Božích zasľúbení, ku ktorým sa vraciam znova a znova, keď sa cítim beznádejne. Poznáte nejaké väčšie povzbudenie, ako to, že Boh sa raduje, aby vám robil dobre? Nielen to, že vám robí dobre. Nielen to, že je odhodlaný robiť vám dobre – aké je to slávne. Ale to, že sa teší, keď vám robí dobre. "Budem sa radovať, keď im budem robiť dobre." On vďačne plní prísľub v Rimanom 8:28, že: „...všetky veci slúžia na dobro tým, čo milujú Boha, ktorí sú povolaní podľa jeho predsavzatia.“ Je jeho potešením robiť nám dobre. A nielen niekedy. Vždy! "Neodvrátim sa od toho, aby som im robil dobre." Jeho predsavzatiu a jeho radosti konať dobro pre svoje deti - pre tých, ktorí mu dôverujú nechýba nič. To by nás malo veľmi tešiť!
Ale niekedy je ťažké mať radosť. Niekedy ťažko znášame zlé okolnosti a nepôsobia v nás nijakú radosť. Keď sa mi to stane, snažím sa napodobniť Abraháma: „Proti nádeji v nádeji uveril, že sa stane otcom mnohých národov...“ (Rímskym 4:18). Inými slovami, pozeráte sa svojej beznádejnej situácii do očí a hovoríte: „Zlé okolnosti nie sú také silné ako Boh! On môže urobiť nemožné. A viem, že to robí rád pre tých, ktorí mu dôverujú. Takže beznádej nie je bez východiska. Dôverujem Bohu!“
Boh bol vždy verný udržiavať vo mne aspoň malú iskru nádeje a nakoniec (nie vždy hneď) ju rozdúchal do plameňa šťastia a plnej dôvery. A Jeremiáš 32:41 je veľkou súčasťou tejto radosti. Ó, ako som rád, že to, čo robí všemohúceho Boha šťastným, zahŕňa aj robenie dobra pre teba a pre mňa! "Budem sa radovať, keď im budem preukazovať dobro- hovorí Boh."
