Posiela na zem svoju reč, rýchlo sa šíri jeho slovo. (Žalm 147:15)
Dnes večer bude v našej kuchynskej chladničke o dvadsať stupňov teplejšie ako vonku. V noci bude vonku teplota 20 stupňov pod nulou. Dostávame to z Pánovej ruky.
„On sype sneh ako vlnu, srieň rozsýpa ako popol, ľadovec rozhadzuje ako odrobiny chleba. Kto odolá jeho mrazu? Pošle slovo, nastáva odmäk, zošle vietor, a vody prúdia.“(Žalm 147:16-18)
S týmto typom chladu sa nezahrávajte. Zabíja. Keď som prišiel do Minnesoty z Južnej Karolíny, musel som sa na to obliecť. Ale nepripravil som sa na záchranu života v mojom aute, ak sa pokazí.
Raz v nedeľu večer cestou z kostola sa mi v takom mraze pokazilo auto. Vtedy ešte neboli mobilné telefóny. V aute som mal manželku a dve malé deti. A cesta bola pustá. Zrazu som si uvedomil, že je to nebezpečné. Naozaj to bolo nebezpečné. Nikto nešiel okolo nás.
V diaľke som uvidel plot a za ním dom. Som otec a som zodpovedný za moju rodinu. Je to moja povinnosť. Vyliezol som na plot, bežal k domu a zaklopal na dvere. Boli doma. Vysvetlil som, že mám v aute manželku a dve malé deti. Spýtal som sa, či nás k nim pustia. Urobili to. S takýmto mrazom sa netreba zahrávať.
Je ešte jeden spôsob, ako hovorí Boh: „...Či je to teplé alebo studené, vysoké alebo hlboké, ostré alebo tupé, hlasité alebo tiché, svetlé alebo tmavé, nezahrávaj sa so mnou. Ja som Boh. Ja som stvoril všetky tieto veci. Hovoria o mne rovnako teplé letné vánky, jemné dažde a vlažné mesačné noci, poľné ľalie, či vtáky letiace vo vzduchu“.
Aj v tomto chlade má Boh pre nás svoje slovo. Nech nám Pán dá zmysly na vnímanie a uši na počúvanie.
