„Hneval som sa pre jeho hriech chamtivosti, bil som ho so zakrytou tvárou a zlostil som sa. On však odvrátený išiel cestou svojho srdca a jeho cesty som videl. Ja ho však uzdravím, budem ho viesť, odmením ho útechou“. (Iz.57:17-18)
Učte sa biblickým pravdám. Sýti sa tým vaša duša. Napríklad preštudujte si učenie o neodolateľnej milosti. Uvidíte, že to neznamená, že milosti sa nedá odporovať; znamená to, že keď si Boh človeka vyvolí, on môže prekonať jeho odpor.
Napríklad v uvedenom texte v Izaiášovi 57: 17–19 Boh tresce svoj spurný ľud tým, že ho bije a zahaľuje mu tvár: „Hneval som sa pre jeho hriech chamtivosti, bil som ho so zakrytou tvárou a zlostil som sa.“ (verš 17a).
Nereagovali však pokáním. Skôr ustupovali. Odporovali: „Ale on však odvrátený išiel cestou svojho srdca.“ (verš 17b).
Milosti sa teda dá odolávať. Apoštol Štefan v skutočnosti povedal židovským vodcom: „Vy tvrdošijní s neobrezanými srdcami aj ušami, vy vždy odporujete Duchu Svätému; tak ako vaši otcovia.“ (Skutky 7:51).
Čo potom robí Boh? Je bezmocný priviesť k pokániu tých, ktorí sa bránia? Nie je bezmocný. Nasledujúci verš hovorí: „Videl som jeho cesty, ja ho však uzdravím; ja ho budem viesť a odmením ho útechou.“ (Izaiáš 57:18).
Takže tvárou v tvár vzdorovitému a milosti odolávajúcemu spiatočníctvu človeka Boh hovorí: „Uzdravím ho.“ „Obnovím ho.“ Slovo „obnovenie“ znamená „urobiť úplne novým“. Súvisí to so slovom šalom, „pokoj“. O tomto obnovení a pokoji sa zmieňuje nasledujúci verš, ktorý vysvetľuje, ako Boh obracia spiatočníka odporujúceho jeho milosti.Robí to tak, že vytvára ovocie pier. „...kladiem na pery plod chvály. Pokoj, pokoj ďalekému i blízkemu, hovorí Hospodin, ja ich uzdravím.“ (Izaiáš 57:19). Boh vytvára to, čo tam nie je - pokoj, a obnovenie. Takto sme spasení. Takto sme privedení späť z cesty spiatočníctva - znova a znova.
Milosť Božia víťazí nad našim odporovaním tým, že vytvára chválu tam, kde neexistovala. Prináša „..pokoj, pokoj ďalekému i blízkemu...“. Robí to „obnovením“, to znamená nahradením choroby odporu zdravím podriadenosti Jemu.
Zmyslom neodolateľnej milosti nie je to, že nedokážeme odolať. Môžeme a aj to robíme. Ide o to, že keď si Boh človeka vyvolí, premôže náš odpor a obnoví v nás ducha podriadenosti. Tvorí nové. Hovorí: „Buď svetlo!“ Uzdravuje. Obnovuje. Utešuje.
Preto sa nikdy nechválime, že my sme sa vrátili z cesty odporu. Padáme na tvár pred Pánom a s chvejúcou sa radosťou mu ďakujeme za jeho neodolateľnú milosť, ktorá premohla všetok náš odpor.
