„Priveď nás opäť k sebe, Hospodin, a my sa vrátime. Obnov naše dni, ako boli oddávna“. (Plač Jerem.5:21)
Pre Boží ľud neexistuje nádej, pokiaľ Boh nespôsobí, že sa vrátia zo svojho odpadnutia, hriechu a nevery.
Plač Jeremiášov je najsmutnejšia kniha v Biblii. Sám Boh zavrhol zreničku svojho oka- Jeruzualem.
„Hospodin vylial svoje rozhorčenie, svoj pálčivý hnev, roznietil na Sione oheň a ten pohltil jeho základy. Pán dal plný priechod svojmu hnevu; vylial svoj horúci hnev a rozhorel oheň na Sione, ktorý strávil jeho základy.“ (Plač Jerem. 4:11)
„Napol luk ako nepriateľ, pozdvihol pravicu a ako protivník hubil všetko, čo lahodilo oku. V stane dcéry Siona vylial ako oheň svoju zlosť.“ (Plač Jerem. 2:4)
Jeho utláčatelia vládnu, jeho nepriatelia sú spokojní, lebo Hospodin ho zarmútil pre jeho mnohé priestupky. Jeho zajaté deti kráčali pred utláčateľom. (Plač Jerem. 1:5)
Ako sa teda kniha končí? Končí jedinou nádejou:
„Priveď nás opäť k sebe, Hospodin, a my sa vrátime. Obnov naše dni, ako boli oddávna“. Dopraj nám návrat, Pane, aby sme sa mohli vrátiť! (Plač Jerem. 5:21)
To je moja, aj vaša jediná nádej!
„Ježiš povedal Petrovi: Šimon, Šimon, hľa, satan si vás vyžiadal, aby vás preosial ako pšenicu. Ale ja som za teba prosil, aby tvoja viera neochabla. A ty, až sa raz obrátiš, posilňuj svojich bratov.“ (Lukáš 22: 31–32).
Nie, ak sa obrátiš. Ale keď sa obrátiš. Modlil som sa za teba! Obrátiš sa. A keď tak urobíš, bude to moja zvrchovaná milosť, ktorá ťa privedie späť z priepasti odpadnutia...
Kresťan, toto platí pre teba. Toto je tvoja jediná nádej pre vytrvanie vo viere. V tom spočíva tvoja sláva.
„Kto ich odsúdi? Je to Ježiš Kristus, ktorý zomrel, ba čo viac, bol vzkriesený z mŕtvych, je po Božej pravici a prihovára sa za nás. (Rimanom 8:34)
On zvrchovane môže spôsobiť, že sa obrátime. Preto: „Tomu však, ktorý vás môže uchrániť pred pádom a nepoškvrnených postaviť s plesaním pred svoju slávu, jedinému Bohu, nášmu Spasiteľovi skrze Ježiša Krista, nášho Pána, sláva, veleba, moc a vláda pred všetkými vekmi teraz i na všetky veky“. (Júda 1: 24–25). Amen!
