A tak teda nezáleží na tom, kto chce, ani na tom, kto beží, ale na Bohu, ktorý sa zmilúva. (Rim.9:16)
Nech je pre nás úplne jasná skutočnosť, že všetko, čo tento rok od Boha ako veriaci v Ježiša dostaneme, je jeho milosrdenstvo. Nech nám prídu do cesty akékoľvek slasti alebo bolesti, bude to všetko Božie milosrdenstvo.
Preto Kristus prišiel na svet: „aby pohania oslavovali Boha za jeho milosrdenstvo“ (Rimanom 15: 9). Znovu sme sa narodili „podľa jeho veľkého milosrdenstva“ (1. Petra 1: 3). Denne sa modlíme, „aby sme dostali milosrdenstvo“ (Hebrejom 4:16); a teraz „čakáme na milosrdenstvo nášho Pána Ježiša Krista, ktoré vedie k večnému životu“ (Júda 1:21). Ak sa ktorýkoľvek kresťan preukáže ako dôveryhodný, je to preto, ako hovorí ap.Pavol „....radím ako taký, ktorého Pán omilostil, aby bol dôveryhodný“ (1. Korinťanom 7:25).
V Lukášovi 17: 5–6 apoštoli prosia Pána: „ Daj nám väčšiu vieru! Pán im odpovedal: Ak by ste mali vieru ako horčičné zrnko a povedali by ste tejto moruši: Vytrhni sa aj s koreňom a presaď sa do mora!, poslúchla by vás..“ Inými slovami, problémom nášho kresťanského života a služby nie je sila alebo množstvo našej viery, pretože to nevyvracia stromy. Robí to Boh. Preto hoci aj najmenšia viera, ktorá nás skutočne spája s Kristom, vyvolá dostatok sily pre všetko, čo potrebujete.
Čo však vtedy, keď verne poslúchame Pána? Odsúva nás naša poslušnosť z kategórie prosebníkov o milosrdenstvo? Ježiš dáva odpoveď v nasledujúcich veršoch Lukáša 17: 7–10.
„Ak máte sluhu, ktorý orie, alebo pasie, kto z vás mu povie, keď sa vráti z poľa: Poď a hneď si sadni k stolu! Vari mu skôr nepovie: Priprav mi večeru, opáš sa a obsluhuj ma, kým sa ja nenajem a nenapijem. Ty budeš jesť a piť až potom. Či azda bude ďakovať sluhovi, že urobil, čo mu rozkázal? Tak aj vy, keď urobíte všetko, čo vám bolo prikázané, povedzte: Sme neužitoční sluhovia. Urobili sme, čo sme boli povinní urobiť.“
Preto dochádzam k záveru, že úplná poslušnosť, ako aj tá najmenšia viera získavajú od Boha to isté: milosrdenstvo. Aj malé horčičné semienko viery vstupuje do milosrdenstva Božej sily, ktorá pohybuje stromom. A aj úplná poslušnosť nás necháva plne závislých od milosrdenstva.
Ide o to: Bez ohľadu na načasovanie alebo formu Božieho milosrdenstva nikdy nebudeme viac, ako ľudia, ktoré milosrdenstvo prijímajú. Vždy sme úplne závislí od toho, čo si nezaslúžime. Preto sa pokorme, radujme sa a „oslavujme Boha za jeho milosrdenstvo!“
