John Piper odpovedá

Ježiš často pripomínal svojím učeníkom a tým, ktorí ho chceli nasledovať, aby sa najskôr zriekli svojho majetku. Z toho vyplýva dnešná otázka od nášho poslucháča. Práve som dočítal kapitolu o peniazoch v knihe Túžba po živote (angl. Desiring God, John Piper) a stojím pred otázkou: Prečo by som mal dávať všetko (alebo značnú časť) z toho, čo zarobím, Pánovi?

V Biblii sa často zdôrazňuje: „Dávajte! A dávajte štedro“. Chcem dávať čo najštedrejšie a investovať do večnosti. Ale v ktorom bode sa moje dávanie Pánovi stáva nezodpovedným? Práve teraz nezarábam veľmi veľa. Po tom, čo som dal viac ako 20 percent Bohu a zvyšok investoval, sa stále nemôžem ubrániť pocitu, že moja odmena v nebi by bola väčšia, keby som dal viac.

Problém je v tom, že si myslím, že by som sa cítil rovnako aj potom, čo by som dal Bohu 30, 50 alebo 80 percent. Ale je to problém? Nebola chudobná vdova pochválená za to, že dala všetko? Nebolo nám povedané, aby sme sa nestarali o to, čo budeme jesť, piť alebo si obliekať? Ježiš povedal:

Predajte, čo máte, a rozdajte ako almužnu! Urobte si mešce, ktoré sa nezoderú, nevyčerpateľný poklad v nebi, kde sa zlodej nedostane a kde moľ neničí. (Lukáš 12:33).

A vy ste v knihe Túžba po živote: 'Ježiš nie je proti investovaniu. Je proti zlým investíciám - konkrétne proti tomu, aby ste svoje srdce upínali na pohodlie a istoty, ktoré si môžete v tomto svete dovoliť za peniaze. Peniaze sa majú investovať pre večné výnosy v nebi.´ (str.193). Ak mi teda Boh dal štedré srdce a požehnal ma nad rámec mojich potrieb, prečo by som nemal dať všetko?"

Rozdať všetko?

Nebudem nášmu poslucháčovi hovoriť, aby rozdal všetko. Neviem, o čo ho Boh žiada. Ježiš vyzval bohatého mládenca, aby rozdal všetko. Povedal mu:

Jedna vec ti chýba. Predaj všetko, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi; a poď, nasleduj ma. (Lukáš 18:22).

Ako náš poslucháč poznamenal, Ježiš pochválil chudobnú vdovu:

Ježiš si sadol oproti chrámovej pokladnici a pozoroval, ako do nej ľudia hádžu peniaze. Mnohí bohatí dávali veľa. Tu prišla jedna chudobná vdova a vhodila dve drobné mince, dovedna kvadrans. Zavolal si učeníkov a povedal im: „Amen, hovorím vám, že táto chudobná vdova dala viac ako všetci ostatní, ktorí hádzali do pokladnice. Všetci tam dali zo svojho nadbytku, ona však pri svojej chudobe dala všetko, čo mala na svoje živobytie.

Ježiš si sadol oproti chrámovej pokladnici a pozoroval, ako ľudia vhadzujú peniaze do pokladničky. Mnohí bohatí ľudia vkladali veľké sumy. Prišla však aj chudobná vdova a vhodila do nej dve malé medené mince, ktoré tvoria jeden halier.

Neviem, akú mieru obety z finančného hľadiska môže Ježiš požadovať od nášho poslucháča, alebo kohokoľvek iného. Ja to neviem. Nepredpokladám, že by sa mal vzdať všetkého, ale ja nemôžem povedať, že je to jeho biblická povinnosť od Pána alebo že je to povinnosť kresťanov všeobecne, aby rozdali všetko, čo majú. Sú na to dôvody a ja uvediem len sedem.

Ako prosperovať?

Po prvé, Ježiš a apoštoli nikdy neurobili z rozdávania majetku povinnosť pre všetkých Kristových nasledovníkov. Príkaz bohatému mládencovi nebol príkazom pre všetkých.

Po druhé, Zachej bol pochválený za to, že polovicu svojho majetku rozdal chudobným:
Ale Zachej povedal Pánovi: „Pane, polovicu svojho majetku dávam chudobným a ak som niekoho v niečom oklamal, vrátim to štvornásobne.“ Ježiš mu odpovedal: „Dnes prišla spása do tohto domu, veď aj on je Abrahámovým synom. (Lukáš 19:8-9).
Inými slovami, pri takejto štedrosti – viac, ako 50 percent - Ježiš prehlásil, že do domu Zacheja prišla spása. Chcel tým povedať, že je skutočne spasený.

Po tretie, Barnabáš bol v prvotnej cirkvi obdivovaný ako syn povzbudenia. Keď veriaci predávali svoje pozemky a domy, aby získali peniaze pre chudobných, píše sa:
Aj Jozef, ktorému apoštoli dali prímenie Barnabáš, čo v preklade znamená Syn útechy, levita, pôvodom Cyperčan, mal pole, predal ho, priniesol peniaze a položil ich k nohám apoštolov. (Sk. 4:36-37).
Daroval teda pole - nepochybne veľmi významný dar, ale nie všetko.

Po štvrté, keď Pavol vyberal v Jeruzaleme medzi cirkvami zbierku pre chudobných, povedal Korinťanom:
Pokiaľ ide o zbierku pre svätých, aj vy urobte tak, ako som to prikázal cirkvám v Galácii. Nech si každý z vás v prvý deň po sobote odloží, čo by mohol usporiť, aby sa zbierky nerobili vtedy, keď prídem. (1.Kor.16:1-2).
Zdá sa, že ide o toto: v pomere, v akom sa vám darí, odkladajte si viac - nie všetko, viac tí, ktorí zarábajú viac, menej tí, ktorí zarábajú menej. Odložte si niečo bokom.

Pracovať, vlastniť, dávať

Po piate, Pavol hovorí:
No napomíname vás, bratia, aby ste v tom stále viac rástli, a usilovali sa pokojne žiť, konať si svoje povinnosti a pracovať vlastnými rukami, ako sme vám prikázali; aby ste sa počestne správali voči tým, čo sú mimo a nič ste nepotrebovali. (1.Tesal. 4:11-12).

Zdá sa, že v bežnom živote cirkvi by sme sa mali snažiť mať aspoň taký zdroj príjmov, ktorý by nás uchránil pred lenivým žobraním. Práve o tom Pavol hovorí: "aby ste neboli od nikoho závislí, pracujte." Teda je potrebné, aby sme pracovali. To znamená, že musíme mať dostatok prostriedkov na zaplatenie účtov. Nemôžeme všetko rozdať. Investujeme a vytvárame si podmienky pre život, ktorý nám umožní byť nezávislý od iných.

Po šieste, Pavol povedal:

Zlodej nech už nekradne, ale radšej nech pracuje a vlastnými rukami zarába, aby sa mal o čo rozdeliť s núdznym. (Efez. 4:28)

Sú tu tri možnosti : (1) môžete kradnúť, (2) môžete pracovať, aby ste mali, (3) alebo môžete pracovať, aby ste mali z čoho rozdávať. Predpokladom je, že keď získame peniaze na produktívne použitie - či už pre chudobných, alebo investované nejakým spôsobom na pomoc spoločnosti -, nie sme závislí od iných. Dostatok našich príjmov nás živí a umožňuje, aby sme mohli rozdávať, ako aj nebyť žobrákmi na úkor iných.

To neznamená, že nie je správne, ak cirkvi podporujú misionárov. To je iná otázka. Vieme, že Pavol v skutočnosti bral peniaze od cirkví, aby ich mohol rozdať iným.

Po siedme, Pavol hovorí o svojom vlastnom vzore čiastočného zrieknutia sa práva na podporu:

Chlieb sme od nikoho zadarmo nejedli, ale dňom i nocou sme v námahe a lopote pracovali, aby sme neboli na ťarchu nikomu z vás. Nie že by sme na to nemali právo, ale aby sme boli pre vás vzorom, ktorý máte napodobňovať. A keď sme boli u vás, prikazovali sme vám: Ak niekto nechce pracovať, nech ani neje! Počúvame totiž, že niektorí medzi vami žijú neporiadne, nič nerobia, ale zaoberajú sa zbytočnosťami. Takým prikazujeme a napomíname ich v Pánovi Ježišovi Kristovi, aby pokojne pracovali, a tak jedli svoj chlieb. (2.Tesal. 3:8-12)

Normálnym vzorom v prvotnej cirkvi - a v kresťanstve - pre každodenný život je zarábať si na živobytie a celý svoj život premeniť na službu v miere, akou nám Boh materiálne žehná.

Ľudia a percentá

Mohli by sme uviesť mnoho ďalších pasáží, ktoré by ukázali, že v Novom zákone Ježiš a apoštoli nevnímali život kresťana ako niečo, kto nič nevlastní a všetko rozdáva. Na záver spomeniem len dve veci, ktoré by mohli nášmu poslucháčovi poskytnúť určité usmernenie.

Po prvé, nemyslite len na percentá, koľko rozdávate. Myslite na konkrétnych ľudí a ich konkrétne potreby a zistite, či vaše srdce naozaj miluje ľudí.

Dobrý Samaritán bol pochválený, že sa zastavil a pomohol zranenému človekovi na ceste. Mal trochu vína, ktoré mu mohol dať. Mal osla, na ktorom ho mohol odviezť. Mal peniaze na zaplatenie jeho nocľahu (Luk. 10:30 - 35). Ježiš sa ho nepýtal: "Hej, prečo máš osla? Prečo máš víno? Prečo máš peniaze? Veď máš všetko rozdať." Išlo o to, či miluje núdzneho človeka, ktorého stretol. Zmeň svoj spôsob myslenia. Nepremýšľaj len: "Koľkých percent môžem rozdať?", ale skôr: "Ľudia, s ktorými sa stretávam a ktorých potreby a núdzu vidím - milujem ich viac, ako môj majetok?"

Druhá vec, ktorú by som chcel povedať: Pamätajte, že všetky vaše peniaze patria Bohu, nielen to, čo dávate Pánovi. To znamená, že o každom výdavku by sme mali premýšľať spôsobom ako podporiť šírenie božieho kráľovstva, nielen o tom, koľko dávame. Všetko je Kristovo. On je vaším vlastníkom. Patrí mu to. Každá jedna vec, ktorú miniete a ktorú dáte, je službou a mala by byť určená na zvelebovanie Krista. Modlime sa jeden za druhého, aby sme sa nenechali zajať do osídla nášho majetku.