Ako laň dychtí po bystrinách, tak moja duša dychtí po tebe, Bože. Moja duša má smäd po Bohu, po živom Bohu. Kedy pôjdem a uzriem Božiu tvár? (Žalm 42:2-3)
To, čo robí tento text takým krásnym a dôležitým, je to, že žalmista netúži po oslobodení od hrozivých okolností. Netúži po úteku pred svojimi nepriateľmi alebo po ich zničení.
Nie je zlé chcieť úľavu a modliť sa za ňu. Niekedy je správne modliť sa aj za porážku nepriateľa. Ale dôležitejšie než čokoľvek iné je sám Boh. Keď v žalmoch premýšľame o Bohu, výsledkom by malo byť, že túžime prežívať Božiu blízkosť, obdivovať ho a byť v ňom dôverne spočinutý.
V druhom verši si žalmista kladie otázku: "Kedy pôjdem a uvidím Božiu tvár?" (Ján 4:12). Odpoveď na túto otázku nám dávajú texty Ján 14:9 a 2. Kor.4:4. Ježiš povedal: "Kto videl mňa, videl Otca." A Pavol povedal, že keď sa obrátime ku Kristovi, vidíme „... svetlo evanjelia o sláve Krista, ktorý je obrazom Boha.“
Keď vidíme Kristovu tvár, vidíme Božiu tvár. Slávu Kristovej tváre vidíme vtedy, keď prijímame príbeh evanjelia o jeho smrti a zmŕtvychvstaní. Pavol ho nazýva "evanjeliom o sláve Krista, ktorý je obrazom Boha". Alebo ako hovorí vo verši 6: "poznanie Božej slávy na tvári Ježiša Krista".
Nech Pán zväčší náš hlad a smäd po tom, aby sme hľadali a uzreli tvár živého Boha. Nech túto našu túžbu naplní aj dnes prostredníctvom evanjelia o sláve Krista, ktorý je obrazom Boha.
