Aj keď mi chradne telo i srdce, Boh mi naveky bude skalou srdca i údelom. (Žalm 73:26)
Uvedené sloveso vyjadruje, že telo „chradne“, nie "môže chradnúť". Azaf, tento Bohom obdarovaný žalmista hovorí: "Moje telo a moje srdce chradnú!" Som zúfalý! Som skleslý! Ale hneď potom zaútočí proti svojmu zúfalstvu: "Ale Boh mi naveky bude skalou srdca i údelom." Žalmista sa nepoddáva zúfalstvu. Proti skleslosti bojuje protiútokom.
V podstate hovorí: "Cítim sa veľmi slabý, bezmocný a neschopný. Moje telo je zranené a moje srdce sa chveje slabosťou. Ale nech je akýkoľvek dôvod tohto zúfalstva, ja sa nepoddám. Budem dôverovať Bohu a nie sebe. On je mojou silou a mojím údelom."
Biblia je plná príkladov svätých Božích ľudí, ktorí bojujú so skleslosťou ducha. Žalm 19:7 hovorí: " Hospodinov zákon je dokonalý, občerstvuje dušu." Z tohto tvrdenia je zrejmé, že aj duša svätých Božích ľudí potrebuje občerstvenie. A ak ju treba občerstviť, znamená to, že je skleslá. Cíti sa zúfalo.
Dávid hovorí to isté v Žalme 23:2 - 3: "Vodí ma popri tichých vodách. Občerstvuje moju dušu." Aj duša "človeka podľa [Božieho] srdca" (1.Sam 13:14) potrebuje byť občerstvená. Umierala od smädu, padala od vyčerpania, ale Boh ju priviedol k vode a vrátil jej život.
Boh vložil tieto svedectvá do Biblie, aby nám slúžili pre povzbudenie v boji proti nevere skleslosti. Proti tejto nevere máme bojovať vierou v Božie zasľúbenia: „Boh naveky bude mojou silou i údelom.“ Toto prehlasujme. A hádžme to satanovi do tváre. A verme tomu.
