Apoštoli s veľkou mocou vydávali svedectvo o zmŕtvychvstaní Pána Ježiša a na všetkých spočívala veľká milosť. (Skut.4:33)
Ak má naša služba mocne svedčiť o Kristovi, kľúčom k úspechu nebude naša šikovnosť; kľúčom bude hojná budúca milosť. Zdá sa, že apoštoli nepotrebovali veľkú pomoc, aby vydávali presvedčivé svedectvo o vzkriesenom Kristovi. Strávili s ním tri roky. Videli ho umierať. Videli ho živého po ukrižovaní. Vo svojom svedeckom arzenáli mali "mnoho dôkazov" (Skut.1:3). Mohli by sme si myslieť, že ich svedectvo zostane stále také čerstvé ako v prvých dňoch a udrží si takú silu, ako v prvých slávnych dňoch.
Ale o tom nám kniha Skutkov nehovorí. Sila svedčiť verne a účinne nepochádzala zo spomienok na minulosť; ale z prichádzajúcej "veľkej milosti". "Veľká milosť spočívala na všetkých." Tak to bolo u apoštolov a tak to bude aj u nás v našej službe svedectva.
Akékoľvek budú zázraky a znamenia, ktoré Boh ukáže, aby umocnil naše svedectvo o Kristovi, ich príčina bude rovnaká, ako to bolo u Štefana. "A Štefan, plný milosti a moci, robil medzi ľudom veľké divy a znamenia" (Skut.6:8). Štefan dostal milosť od Boha ku všetkému, čo potreboval – aj pre svoje umieranie.
Existuje mimoriadna milosť a moc, na ktorú sa môžeme spoliehať aj v kritických chvíľach našej služby. „Smelo hovorili, dôverujúc Pánovi, ktorý slovo svojej milosti potvrdzoval svedectvom tak, že sa ich rukami diali znamenia a zázraky.“ (Skut.14:3), pozri aj Žid.2:4.
Stále prúdiaca milosť moci vydáva svedectvo o neustále prúdiacej milosti pravdy.
