Nato Šaul povedal Samuelovi: „Zhrešil som, lebo som prestúpil príkaz Hospodina i tvoje slová. Bál som sa ľudu, a preto som ho poslúchol. (1.Sam.15:24)
Prečo Saul poslúchol ľud namiesto Boha? Pretože sa bál ľudu a nie Boha. Ľudských dôsledkov poslušnosti sa bál viac ako Božích dôsledkov neposlušnosti. Viac sa bál nevôle ľudu ako nevôle Božej. A to je urážka Boha. Izaiáš vlastne hovorí, že je to druh pýchy, keď sa bojíme toho, čo môže urobiť človek, zatiaľ čo Božie zasľúbenia si nevšímame. Cituje Boha, ktorý sa pýta: „Ja, ja som ten, čo vás potešuje. Kto si ty, že sa bojíš človeka, ktorý zomrie a ľudského tvora, čo sa pominie ako tráva? Zabudol si na Hospodina, tvojho Tvorcu, ktorý rozostrel nebesá a založil zem. Trasieš sa neustále, celý deň pred hnevom utláčateľa, ktorý sa pripravuje nivočiť. Kde je však zlosť utláčateľa?“ (Izaiáš 51:12-13).
Strach z človeka možno necítime ako pýchu, ale Boh hovorí, že to tak je: "Kto si myslíš, že si, keď sa bojíš človeka a zabúdaš na mňa, svojho Stvoriteľa!" Ide o to, že ak sa bojíme človeka, popierame jeho svätosť, hodnotu Boha a jeho Syna Pána Ježiša. Boh je nekonečne silnejší ako človek. Je nekonečne múdrejší, nekonečne bohatší v udeľovaní odmeny a radosti. Odvrátiť sa od neho zo strachu z toho, čo môže urobiť človek, znamená odmietnuť všetko, čo Boh sľubuje tým, ktorí sa ho boja. Je to jeho urážka. Z takejto urážky Boh nemôže mať žiadne potešenie. Na druhej strane, keď počúvame Božie zasľúbenia, s odvahou mu dôverujeme a bojíme sa znevážiť ho našou neverou, robíme mu tým radosť.
