My však sme povinní ustavične ďakovať Bohu za vás, bratia Pánom milovaní, že si vás Boh vyvolil ako prvých na spásu a posvätil Duchom a vierou v pravdu. (2.Tes.2:13)
Biblia hovorí o našom vyvolení - Boh si nás vyvolil - v Kristovi pred založením sveta, (Efez.1:4) predtým, ako sme vykonali čokoľvek dobré alebo zlé (Rim.9:11). Preto je naša voľba v najprísnejšom zmysle bezpodmienečná. Naša viera, ani naša poslušnosť nie sú podmienkou. Je to zadarmo a úplne nezaslúžené.
Na druhej strane desiatky pasáží v Biblii hovoria o našej konečnej spáse (na rozdiel od nášho vyvolenia vo večnej minulosti - pred založením sveta) ako o podmienenej zmeneným srdcom a životom. Vyvstáva teda otázka: Ako môžem získať istotu, že vytrvám vo viere a svätosti potrebnej pre získanie večného života?
Odpoveďou je, že uistenie má korene v našom vyvolení. 2. List Petra 1:10 hovorí: „Preto sa tým viac usilujte, bratia, upevniť svoje povolanie a vyvolenie. Keď to budete robiť, nikdy sa nepotknete.“ Božie vyvolenie je základom Božieho záväzku zachrániť ma. Preto sa zaväzuje pracovať vo mne posväcujúcou milosťou, čo bolo začaté jeho vyvoľujúcou milosťou.
To je význam novej zmluvy. Každý, kto verí v Ježiša, je príjemcom zasľúbení novej zmluvy, pretože Ježiš povedal v Lukášovi 22:20: „Tento kalich je nová zmluva v mojej krvi, ktorá sa vylieva za vás.“ To znamená, že svojou krvou Ježiš zabezpečuje platnosť novej zmluvy pre všetkých, ktorí sú jeho.
V Novej zmluve Boh neprikazuje iba poslušnosť; on ju dáva. „Hospodin, tvoj Boh, obreže tvoje srdce i srdce tvojho potomstva, aby si miloval Hospodina, svojho Boha, celým srdcom, celou dušou a tak žil.“ (5. Moj.30: 6). „Dám svojho ducha do vášho vnútra a spôsobím, aby ste chodili podľa mojich ustanovení, zachovávali a plnili moje nariadenia.“ (Ezechiel 36:27; porov. 11:20). Sú to nové sľuby zmluvy.
Vyvolenie je večným Božím záväzkom robiť to pre svoj ľud. Takže vyvolenie zaručuje, že tí, ktorých Boh ospravedlní vierou, tých určite aj oslávi: „A tých, čo predurčil, tých aj povolal, a tých, čo povolal, tých aj ospravedlnil, a ktorých ospravedlnil, tých aj oslávil.“ (Rim.8:30). To znamená, že bude v nás neúnavne pracovať na zachovaní podmienok stanovených pre naše oslávenie. Vyvolenie je nemenným základom istoty, pretože keď je to Boží záväzok pre spásu, je to aj Boží záväzok dať všetko, čo je pre spásu potrebné.
