Toto hovorí Hospodin zástupov, Boh Izraela, všetkým odvlečeným, ktorých som poslal do zajatia z Jeruzalema do Babylonu: Stavajte domy a bývajte v nich, vysádzajte záhrady a jedzte ich plody....Usilujte sa o blaho mesta, kam som vás poslal do zajatia, modlite sa zaň k Hospodinovi, pretože od jeho blaha závisí aj vaše blaho. (Jerem.29:4-5,7)
Ak tieto slová platili pre Božích odvlečených v Babylone, zdalo by sa, že by mali platiť o to viac pre kresťanských vyhnancov v tomto „babylonskom“ svete. Čo teda urobíme?
Mali by sme robiť bežné veci, ktoré treba robiť: stavať domy; žiť v nich; sadiť záhrady. To nás nepoškvrní, ak to budeme robiť ako pre skutočného Kráľa, a nielen pre potešenie očí a preto, aby sme sa páčili ľuďom. Hľadajme blaho miesta, kam nás poslal Boh. Myslite na to, že vás tam poslal Boh pre jeho slávu.
Modlite sa za blaho mesta. Proste o dobro pre mesto. Proste, aby sa tak dialo pod Božou mocou a pre jeho slávu. Nikdy nezabudnite na to, že Božia sláva je to najvyššie dobro, ktoré mesto potrebuje tisíckrát viac, ako hmotný blahobyt. Kresťanom má záležať na utrpení - najmä na večnom utrpení ľudí. To je najväčšie nebezpečenstvo, ktorému každé mesto čelí.
Ale ani Bohu, ani jeho ľudu nie je ľahostajné zdravie, bezpečnosť, prosperita a sloboda mesta. Všetci chceme tieto veci pretože Ježiš povedal: „Budeš milovať svojho blížneho ako seba samého“ (Matúš 22:39). Boh v skutočnosti hovorí v Jeremiášovi, že milovať svoje mesto je spôsob, ako milovať seba samého: „V jeho blahobyte nájdeš svoje blaho.“
To neznamená, že zabudneme na to, že sme vyhnancami. Peter hovorí, že kresťania sú „cudzinci a pútnici “ (1.Peter 2:11) a Pavol hovorí „naše občianstvo je v nebi“ (Filipanom 3:20). V skutočnosti pre tento svet urobíme najviac dobra tým, že sa budeme chrániť od lákadiel tohto sveta. Nášmu mestu budeme slúžiť najlepšie tak, že naše hodnoty budú „v meste, ktoré očakávame“ (Hebrejom 13:14). Pre naše mesto urobíme najviac tým, že budeme hovoriť ľuďom, aby sa stali občanmi „ nového Jeruzalema“ (Galaťanom 4:26).
Žime teda v meste ako cudzinci a robme mu toľko dobrého (1. Petra 2:12, ) – aby naši spoluobčania túžili stretnúť sa s našim Kráľom.
