Akú sladkú chuť má tvoja reč, mojim ústam je sladšia ako med. (Žalm 119:103)
Nikdy neznižujte kresťanstvo na záležitosť potrieb, požiadaviek a túžob. Ide o to, čo máme radi, čo nás teší, čo nám chutí.
Keď Ježiš prišiel na svet, ľudstvo sa rozdelilo podľa toho, čo milovali. „Súd je v tom, že svetlo prišlo na svet, ale ľudia milovali väčšmi tmu než svetlo, lebo ich skutky boli zlé“. (Ján 3:19). Spravodliví a nespravodliví sa delia podľa toho, čo ich teší - zjavením Boha v Ježišovi alebo v spôsoboch tohto sveta.
Niekto sa môže opýtať: Ako môžem získať potešenie z Božieho slova? Mám na to dve odpovede:
1) modlite sa za nové chuťové bunky na jazyku vášho srdca;
2) premýšľajte nad úžasnými Božími sľubmi, ktoré dal pre svoj ľud.
Ten istý žalmista, ktorý povedal: „Aké sladké sú tvoje slová mojim ústam“ (Žalm 119: 103), predtým povedal: „Otvor mi oči, aby som videl divy tvojho zákona“. (Žalm 119: 18). Žalmista sa modlí za otvorené oči, pretože mať otvorené duchovné oči, aby videli Božiu slávu, alebo mať posvätené chuťové bunky na jazyku srdca, je Boží dar. Nikto nemá prirodzenú túžbu a hlad po Božom slove a neteší sa z jeho múdrosti.
Keď sa modlíte, premýšľajte o požehnaniach, ktoré Boh sľubuje svojmu ľudu, a o radosti z toho, že všemohúci Boh je teraz a navždy vaším Pomocníkom. Žalm 1: 3–4 hovorí, že človek, ktorý premýšľa o Božom slove „...bude ako strom zasadený pri vodných tokoch, čo úrodu dáva vo svojom čase, jeho lístie nevädne a všetko, čo robí, darí sa mu. Inak je to s bezbožníkmi, tí sú ako plevy, ktoré odnáša vietor“.
Kto by nebol rád, keby si prečítal knihu, ktorej čítanie by ho zmenilo z neužitočnej plevy na mocný libanonský céder, z púšte na kvitnúci ovocný sad? Nikto v hĺbke srdca nechce byť plevou - bez koreňov, sem–tam poletujúcou a zbytočnou. Každý z nás chce čerpať silu zo sviežej, hlbokej rieky a stať sa ovocie nesúcimi a užitočnými ľuďmi.
Tá svieža rieka je Božie slovo a všetci veľkí Boží ľudia sa stali veľkými iba vďaka nemu.
