Ježiš im odpovedal: „Ja som chlieb života. Kto prichádza ku mne, nebude hladovať a kto verí vo mňa, nebude smädný. Nikdy. (Ev.Jána 6:35)
Tento text poukazuje na skutočnosť, že viera v Ježiša je pokrmom a nápojom so všetkým tým, čím Ježiš je. Zachádza to až tak ďaleko, že môžeme povedať, že Ježiš uspokojuje smäd našej duše tak, že už viac nie sme smädní. On je cieľom nášho snaženia o uspokojenie. Nie je nič viac a nič lepšie.
Keď dôverujeme Ježišovi tak, ako to hovorí Ján, Ježišova prítomnosť a jeho prísľuby sú také uspokojivé, že nás neovládajú lákavé pokušenia hriechu (pozri Rimanom 6:14). Toto je vysvetlením, prečo viera v Ježiša ničí moc hriechu a umožňuje nám poslúchať ho.
Na to isté poukazuje aj Ján 4:14: „Kto sa však napije z vody, ktorú mu dám ja, nikdy nevysmädne. Ale voda, ktorú mu dám, stane sa v ňom prameňom vody prúdiacej do večného života“.
V súlade s textom Ján 6:35 o spasiteľnej viere sa tu hovorí ako o pití vody, ktorá uspokojí najhlbšie túžby duše. Táto spokojnosť je taká výdatná ako pretekajúci prameň.
Rovnako je to aj v Jánovi 7: 37–38: „...Ježiš vstal a zvolal: „Ak je niekto smädný, nech príde ku mne a nech sa napije ten, kto verí vo mňa. Ako hovorí Písmo: Prúdy živej vody budú tiecť z jeho vnútra“.
Skrze vieru sa Kristus v nás stáva nevyčerpateľným prameňom spokojnosti, ktorý trvá naveky. Sprevádza nás do neba a na tejto ceste nás oslobodzuje od hriešnych klamlivých túžob. Robí to tak, že nám posiela svojho Ducha (Ján 7: 38–39).
