Rádio LOGOS na Facebook-u

List Rimanom

VŠETKO SLÚŽI K DOBRÉMU - Rim 8:28

Jedným z najvzácnejších znakov skutočného kresťana je, keď zvláda ťažké chvíle a skúšky, ktoré do jeho života vstupujú. Niektorí veriaci prijali dobrú novinu o spasení s radosťou a očakávaním, že ich život bude naplnený úspechmi. Problémy budú vyriešené, choroby uzdravené a finančné zdroje porastú. Akonáhle ale prídu osobné problémy, nezdar, každodenné starosti, nesplnené očakávania, vábenie sveta a majetku, prípadne tlak kolegov a kamarátov, alebo keď sa nenaplnia očakávania, že väčšina životných ťažkostí zmizne, vtedy dochádza ku kríze viery. Majme však neustále na pamäti, že to, v čo dúfame, je neviditeľné a keď aj sami nevieme, ako a za čo sa máme modliť, dôverujme, že Duch Svätý sa za nás prihovára a skúškou nás bezpečne prevedie. Je však na nás, aby sme sa v poslušnosti podriadili Božej vôli. Možno vás napadne, že keď sa za nás prihovára Duch Svätý, prečo máme trpieť? To, ako apoštol Pavol na túto otázku odpovedá, bude témou dnešného zamyslenia:

Rimanom 8:28-29 Vieme, že všetko napomáha k dobrému tým, ktorí milujú Boha, kto sú povolaní podľa jeho rozhodnutia. 29 Ktoré vopred vyhliadol, tých aj predurčil, aby prijali podobu jeho Syna, tak aby bol prvorodený medzi mnohými bratmi;

To, čo nám chce týmto apoštol Pavol povedať je, že utrpenia terajšieho času sa nedajú porovnať s budúcou slávou, ktorú trpezlivo očakávame. Aj keď je tento verš zdrojom útechy a nádeje, musím dodať, že je tomu tak len vtedy, keď ho správne chápeme a neočakávame to, o čom nehovorí. Je potrebné dodať, že často dochádza k najrôznejšiemu nedorozumeniu a zneužívaniu tohto verša. Niektorí kresťanskí učitelia ho používajú na inšpiráciu ku modlitbám a podporujú ním pozitívny pohľad na pozemský život skrze materiálne požehnanie. Nemám nič proti optimistickému pohľadu na život, ale nesmieme zabúdať na skutočnosť, že žijeme v padlom svete a utrpenie je súčasťou všadeprítomného pôsobenia zla okolo nás aj v nás. Iná, ako pozitívna odpoveď na modlitbu nevychádza z nedostatku viery, nevyznaných hriechov ani nedostatočného pokánia. Je nanajvýš necitlivé, aby kresťan povedal komukoľvek, kto prežíva stratu a zármutok: "Netráp sa, to, čo sa stalo nie je také hrozné, tvoja strata prebolí". Vo chvíli straty a smútku potrebuje predsa smútiaca osoba tvoju prítomnosť, súcit a pomoc v praktických záležitostiach. Tento verš môžete použiť neskôr, keď už prvý náraz bolesti a smútku doznie.

Všimnime si kontrast, keď apoštol Pavol hovorí, že "nevieme, ako a za čo sa modliť" (26), ale súčasne aj to, že Boh svojím rozhodnutím pôsobí, že "všetko napomáha k dobrému" (28). Ako môžeme vedieť, že zvrchovaný Boh má skutočne na mysli naše dobro? Apoštol Pavol nám vysvetľuje zmysel tohoto zasľúbenia: Vieme, že všetko napomáha k dobrému tým, ktorí milujú Boha, ktorí sú povolaní podľa jeho rozhodnutia, aby prijali podobu jeho Syna a aby ich uviedol do svojej slávy. Aby sme správne pochopili vzájomné súvislosti dobra a utrpenia, musíme venovať pozornosť niekoľkým pravdám:

Boh má s človekom odveký zámer a dosiahne svoj cieľ. To je základná pravda, ktorá z dnešného zamyslenia plynie. Keby nemal svoj plán, nemohlo by všetko smerovať k istému cieľu.

Boh má večný plán, ktorý nemôže byť nikým a ničím zmarený. Je nepredstaviteľné, že by zvrchovaný Boh ponechal niečo na náhodu. Písmo neustále hovorí o tom, že Boh má plán, ktorým všetko riadi. Božím zámerom je od samého počiatku to, že svojou milosťou prostredníctvom Ježiša Krista spasí mnohých, aby oslávil sám seba. To znamená, že:

Hriešni ľudia nemôžu odradiť Boha od Jeho zámeru.

V Žalme 33, vo veršoch 10 a 11 je napísané:

"Zámery národov Pán marí, ľuďom úmysly hatí. Zámery Hospodinove platia večne, úmysly jeho srdca po všetky pokolenia“.

Zámery hriešnych ľudí nemôžu Boha vyviesť z miery, ale Boh vyvádza z miery odporujúcich, pyšných a hriešnych ľudí neustále. V Biblii nájdeme desiatky príkladov ľudskej snahy vzoprieť sa Bohu, ale Pánom situácie je vždy ON. Najväčšie zlo a bezprávie, ktoré kedy bolo ľudskou hriešnou mysľou vykonané, bolo odsúdenie a ukrižovanie bezhriešneho a svätého Božieho Syna. Aj keď boli pod vplyvom Satana, nestalo sa nič, čo by Otca či Syna prekvapilo. V Skutkoch apoštolov 4:27-28 je napísané, že všetci zúčastnení, Herodes, Pontius Pilát spolu s pohanmi aj s národom izraelským sa spikli proti Svätému Božiemu služobníkovi Ježišovi a vykonali, a teraz počúvajte veľmi pozorne: to, čo Božia ruka a Jeho vôľa vopred určila. Hriešni ľudia nesú plnú zodpovednosť za to, čo vykonali, ale ich zlý úmysel naplnil a dokonal Boží plán spásy pre naše dobro! Nemám veľmi rád termín "slobodná vôľa" človeka. Tú nemá nikto z nás. Nikto si sám nevybral ani neovplyvnil to, kedy, kde a komu sa narodí. Nijako sme neovplyvnili to, či sme sa narodili ako žena alebo muž, či sme sa narodili do kresťanského prostredia alebo do moslimskej rodiny, ani s akou genetickou výbavou, či chorobou sme na svet prišli. Všetky tieto faktory síce náš život ovplyvňujú, ale so slobodnou voľbou majú len málo spoločného. Naše pole pôsobnosti je obmedzené tisíckami faktorov, na ktoré nemáme najmenší vplyv! Táto skutočnosť vyvoláva otázku: "Ak je Boh absolútne zvrchovaný a naša vôľa je úplne pod Jeho kontrolou, nie sme potom len jeho bábky, či roboti?" Nie sme snáď slobodní robiť rozhodnutia podľa svojej vôle? Písmo potvrdzuje, že Boh je vo všetkom zvrchovaný, ale ľudia nesú za svoje činy zodpovednosť. Človek je nástrojom v Božej ruke a je aj súčasťou veľkého plánu, v ktorom vykonáva malú časť večného zámeru, ktorý nikto z nás nepozná v jednotlivých detailoch. Boh každému z nás vyčlenil obmedzené pole pôsobnosti.

Boží večný zámer je volať hriešnikov ku spaseniu. Všimnite si, že v liste Rimanom 8:28 nie je napísané, ani zasľúbené, že všetko napomáha k dobrému všetkým ľuďom. Nejde teda o univerzálne optimistické zasľúbenie, že  koniec koncov všetko dopadne dobre pre každého. Pre tých, ktorí Boha nenávidia, nerobia pokánie a nie sú povolaní, tým nie je určená  budúcnosť v Božej prítomnosti, ale večné zatratenie. Božie zasľúbenie dobrého konca je určené len pre vyvolených, ktorých podľa svojho zámeru predurčil k večnému životu. Pavol poukazuje na dve cesty smerujúce k dobrému koncu:

Všetko pracuje k dobru pre tých, ktorí milujú Boha. Nikto z nás by Boha nemiloval, keby Boh najskôr nemiloval nás:

 1 Jánov 4:19 „My milujeme jeho, pretože Boh prvý miloval nás“.

My všetci sme patrili do množiny ľudí, o ktorých Pavol píše:

 Ef 2:3-4"…..žili sklonom svojho tela, dali sa viesť svojimi sebeckými záujmami, a tým nutne prepadli Božiemu súdu tak ako ostatní. 4 Ale Boh, bohatý na milosrdenstvo, z veľkej lásky, ktorou si nás zamiloval, 5 prebudil nás k životu spolu s Kristom, keď sme boli mŕtvi pre svoje hriechy. Milosťou ste spasení!

Božím zámerom bolo, aby Kristus zomrel za hriešnikov a umožnil zmierenie, odpustenie hriechov a večný život tým, ktorí Boha milujú. O tejto množine ľudí je napísané:

 Ján 6:37-39:  Všetci, čo mi dáva Otec, prídu ku mne, a kto ku mne príde, toho nevyženie von, 38 lebo som zostúpil z neba, nie aby som činil svoju vôľu, ale aby som činil vôľu toho, ktorý ma poslal; 39 a jeho vôle jest, aby som nestratil nikoho z tých, ktoré mi dal, ale vzkriesil je v posledný deň.

Tu je potrebné poznamenať, že zlé udalosti, ktoré nás postihnú, nemusíme  bezpodmienečne považovať za prejav Božieho dopustenia. Smrť blízkej osoby je hrozná vec. Keď nám niekto ublíži, budeme na tejto skutočnosti len ťažko hľadať niečo pozitívne. Ale, každá krivda, každá ťažká skúška, by mala prehĺbiť našu vieru a dôveru, že nás Boh neopustil a že nám neustále preukazuje milosrdenstvo a lásku. Možno, že si ponesieme bolesť, zranenia a sklamania až do hrobu, ale všetky trápenia sú len dočasné a neporovnateľné s tým, čo nás čaká.

Vedomie, že Boh napĺňa skrze všetky udalosti svoj zámer, by nám malo byť dostatočnou útechou a povzbudením v dobe, keď prechádzame náročnými skúškami. Apoštol Pavol nehovorí "cítim, alebo dúfam" v zmysle neistoty, ale hovorí, "že viem", že všetko speje k nášmu konečnému dobru. Prečo si tým nie sme istí? Jedným z dôvodov je, že nepoznáme všetky cesty Božieho zámeru s naším životom. Miesto pochybností buďme naplnení vďačnosťou, že naše spasenie je súčasťou Božieho plánu a naplnenia jeho vôle s naším životom.

Na záver dovoľte položiť vám dve otázky k zamysleniu:

1. Prečo verš o tom, "že všetko napomáha k dobrému tým, ktorí milujú Boha" platí len vtedy, keď veríme, že Boh je zvrchovaný vládca aj nad zlom?

 2. Čo to znamená "milovať Boha"? Ide len o vnútorný pocit? Ak je náš pocit súčasťou prejavu lásky voči Bohu, ako ho môžeme trvale udržiavať?

Podporte nás

Vaše príspevky pre vysielanie môžete posielať na účet:
Bankové spojenie: ČSOB, Horná 9, 975 50 Banská Bystrica, č.ú. 4006644972/7500,
názov účtu: HCJB GLOBAL SLOVAKIA,
IBAN: SK55 7500 0000 0040 0664 4972,
BIC: (SWIFT)CEKOSKBX

Kontaktné údaje

HCJB GLOBAL SLOVAKIA,
Na Starej tehelni 11, 974 01 Banská Bystrica
IČO: 45022283, DIČ 2022660849
Občianske združenie registrované Min. vnútra, reg.č. VVS/1-900/90-32345