Lenivec hovorí: „Vonku je lev, na námestí by ma zadlávil!“(Prísl.22:13)
Nečakal som, že to, že autor toto príslovie povie takto. Čakal by som, že povie: „Zbabelec hovorí:, Vonku je lev! Na námestí by ma zadlávil!“ Avšak hovorí sa tam „lenivec“, nie „zbabelec“. Ovládajúcou emóciou tu teda je lenivosť, nie strach. Čo má ale lenivosť spoločné s nebezpečenstvom leva na ulici? Zvyčajne nehovoríme: „Tento muž je príliš lenivý na to, aby šiel robiť svoju prácu, pretože vonku je lev.“ Leňoch si vymýšľa výhovorky, aby ospravedlnil svoju prácu, a tým presúva ťažisko z neresti svojej lenivosti na nebezpečenstvo levov. Nikomu by sa nepáčilo, ak by sa niekto celý deň iba potuloval po dome len pre svoju lenivosť. Dal by sa však ospravedlniť, ak by bol na ulici lev.
Jedným z hlbokých biblických právd, z ktorých sa musíme učiť je to, že naše srdce využíva našu myseľ na to, aby ospravedlnilo to, čo chceme. To znamená, že naše najhlbšie túžby predbiehajú rozumové fungovanie našej mysle a vedú ju k vnímaniu a mysleniu tým smerom, že naše túžby budú vyzerať dobré, aj keď sa mýlia. Tak to robí lenivec. Túži zostať doma a nepracovať. Nie je však dobrý dôvod na to, aby zostal doma. Takže, čo robí? Snaží sa prekonať svoju zlú túžbu - svoju lenivosť? Nie, svoju myseľ využíva na vytvorenie vymyslených okolností, aby ospravedlnil svoju túžbu.
Ježiš povedal: „Súd je v tom, že svetlo prišlo na svet, ale ľudia milovali väčšmi tmu než svetlo, lebo ich skutky boli zlé.“ (Ján 3:19). Milujeme tmu, aby sme mohli neviditeľne robiť to, čo chceme. V tomto stave sa myseľ stáva továrňou temnoty - studnicou poloprávd, nejasností, chytráctva a klamstiev - všetkého, čo chráni zlé túžby srdca pred odhalením a potrestaním.
Premýšľajte a buďte rozumní!
